Stalo sa to v jeden chladný januárový deň. Marek kráčal s mamou po zasneženom parku a tešil sa na to, kedy bude konečne doma v teple. Zrazu začul tiché kňučanie. Zastavil mamu a spoločne sa pozreli pod jednu z lavičiek neďaleko. Bolo tam malé šteniatko.
Čítať ďalej →Krátke rozprávky

To bol dnes deň. Všetci sú unavení, najviac mamičky a oteckovia, ale deti napriek tomu chcú počuť rozprávku. Čo s tým? Je to ľahké. V takýchto prípadoch pomôžu krátke rozprávky, ktoré rýchlo odsýpajú, a napriek tomu nestrácajú nič zo svojho kúzla. Ak sa už tešíte do postele, prečítajte si krátku rozprávku, dajte si pusu na dobrú noc a hurá do hajan. Na dlhú rozprávku bude čas zase nabudúce.
Záhada zrútených snehuliakov
Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Čítať ďalej →Ako vodníci trávia zimu
V jazere za mestom bývala vodnícka rodina. Mama, otec a päť detí. Títo vodníci nemali radi zimu. Vtedy Jazero zamrzlo a oni nemohli vychádzať von. Celé dni a noci teda znudene sedeli vo svojom domove a so závisťou zdola pozerali, ako sa na jazere korčuľujú deti, ako kričia a ako sa smejú. Malý vodník Kubko nechcel prežiť ďalšiu zimu bez toho, aby sa nemohol pozrieť na svet vonku, a preto sa rozhodol, že predtým, ako jazero zamrzne, vykradne sa z neho von.
Čítať ďalej →Dievčatko so zápalkami
Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →O slaných tortách
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo a v tom kráľovstve žila jedna maškrtná princezná, ktorá najradšej zo všetkého jedla torty a zákusky. Každý deň museli kráľovskí kuchári upiecť aspoň desať druhov sladkých zákuskov, ktoré jej vždy po večeri nosila do kráľovských komnát slúžka Anička.
Čítať ďalej →Novoročné predsavzatie
Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Čítať ďalej →Ako sme prežili Silvester so šteniatkom
Lucka a Jakub dostali na Vianoce šteniatko. Malé, milé, zlaté, všetci sa z neho tešili, všetci ho obskakovali, kupovali mu hračky, nosili mu dobrôtky, mazlili sa s ním. Všetko bolo super, nik z rodiny nerátal, že by mohli byť so šteniatkom nejaké veľké problémy. Spoločne sa po Vianociach tešili aj na Silvestra.
Navarili si dobré jedlo, kúpili prskavky, usadili sa pri televízii a chystali sa sledovať sviatočne vysielanie. Po večeri, keď sa už vonku zotmelo, sa však z ulice začali ozývať výbuchy.
Čítať ďalej →Tisíc druhov vianočných koláčov
Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve sa chystali všetci na Vianoce. Na Vianoce mal byť totiž v zámku veľký ples, na ktorom mali vybrať nevestu pre mladého princa. Sluhovia upratovali a čistili, záhradníci zdobili a chudáci kuchári, tí varili a piekli. Teda hlavne piekli. Už desať dní a desať nocí, pretože im kráľovná prikázala upiecť tisíc druhov vianočných koláčov.
Čítať ďalej →Ako som nechcela zaspať na polnočnú omšu
Ahojte! Volám sa Diana a mám štyroch starších súrodencov. Je vám jasné, že byť najmladším v rodine nie je žiadna výhra? Neustále ma posielajú preč za hračkami, stále mi vravia, že ničomu nerozumiem, alebo že nemám otravovať dospelákov. Je to celkom o ničom. Tieto Vianoce som sa ale rozhodla, že im všetkým dokážem, že už som veľká. A viem aj ako! Na Štedrý večer nebudem spať a vydržím hore až do polnoci, aby som s celou rodinou mohla ísť na polnočnú omšu.
Čítať ďalej →Prázdny tanier pre pocestného
Denis na Štedrý deň mame vždy usilovne pomáhal. S varením, s výzdobou, ale aj s prestieraním stola. Zaujímalo ho, prečo vždy prestierajú taniere a príbory pre štyroch, keď sú na Vianoce len traja. Mama, otec a on. Opýtal sa teda na to mamy. „Je to taký zvyk, Denisko. Na stole sa vždy necháva prázdny tanier pre prípad, že by prišiel nejaký pocestný, ktorý by nemal kde stráviť Štedrý večer.“
Čítať ďalej →