Tak už je to tu. Čas prázdnin prišiel. Čo robíte cez prázdniny vy? Idete na výlet? Chodíte k starým rodičom? Alebo idete do tábora? Veru tak, tábor je veľmi pekným miestom na trávenie prázdnin. Existuje však jeden tábor, do ktorého by ste sa určite dostať nechceli. Je to tábor pre neposlušné deti. Do tohto tábora chodia deti, ktoré robia nejaké lotroviny. Rodičia dúfajú, že sa tam napravia, no podarí sa im to? Čítajte!
Čítať ďalej →
Ďaleko odtiaľto bola rozprávková dedina. Deti, ktoré v nej žili, chodili do čarovnej školy. Mala biele steny a na vrchu ju zdobila červená strecha. Keď svietilo slnko, lúče prenikali do tried cez hnedé drevené okná, a hoci vyzerala ako každá iná škola, deti do nej chodili veľmi rady. Vedeli, čo ju robí čarovnou.
Čítať ďalej →
Za horami a dolami sa ukrývala malá dedinka. V dedine žili ľudia, ktorým láska už dávno odišla zo sŕdc, okrem jedného chlapca Jurka, ktorý žil s mamou v chalupe pri lese.
Čítať ďalej →
Bola raz jedna škôlka na kraji malého mesta, do ktorej chodilo veselé dievčatko menom Eliška. Ryšavé dievčatko malo v škôlke veľa kamarátov a každé ráno sa tam veľmi tešila.
Čítať ďalej →A potom bolo ticho. Ema sa neozývala a ja som mohla robiť len to, že som pravidelne sledovala správy a čítala noviny. Slon v lietadle? O tom by určite hovorili v televízii aj v novinách. Lenže bolo ticho. A ja som sa snažila Emu vytesniť z hlavy. Možno to bol len nejaký sen, alebo čo. A keď už som konečne trošku na svoju sloniu kamarátku zabudla, prišiel mi tretí list. Z Afriky.
Čítať ďalej →List od Emy ma prekvapil. A predsa som nebola o nič spokojnejšia! To je teda blázon! Že sa nebojí! A ako si to vôbec predstavuje? Že si pôjde kúpiť letenku a len tak nasadne do lietadla? Rada by som jej napísala naspäť a prehovorila ju, aby nevymýšľala hlúposti, ale nemala som kam. Adresu som mala len ku starčekovi a tam už Ema asi nebola. Ostávalo mi len čakať.
Čítať ďalej →Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Čítať ďalej →Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čítať ďalej →Na druhý deň som v práci nemohla obsedieť, neustále som pozerala na hodinky a čakala, kým budem môcť odísť. Išla som hneď do zoo. Nezastavovala som sa ani pri stánku s občerstvením a netrávila čas ani pri mojich obľúbených motýľoch. Išla som rovno k výbehu slonov. Ema tam už bola a rovnako ako včera, stála mimo a hľadela do ďaleka. Počkala som kým odíde veľká rodinka s hlučnými deťmi a priblížila som sa k ohrade.
Čítať ďalej →V živote sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí, ale ak vám mám pravdu povedať, so slonom som sa ešte nerozprávala. Vlastne so žiadnym zvieratkom. Moja mama mala psa, ale ten na mňa len vrčal. Pochybujem teda, že by mi chcel povedať niečo pekného. Zato toto sloníča na mňa prehovorilo celkom milo. A tak som to chcela využiť a hneď som sa s ním pustila do reči. Čo keď za chvíľu prestane rozprávať?
Čítať ďalej →