Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
A potom bolo ticho. Ema sa neozývala a ja som mohla robiť len to, že som pravidelne sledovala správy a čítala noviny. Slon v lietadle? O tom by určite hovorili v televízii aj v novinách. Lenže bolo ticho. A ja som sa snažila Emu vytesniť z hlavy. Možno to bol len nejaký sen, alebo čo. A keď už som konečne trošku na svoju sloniu kamarátku zabudla, prišiel mi tretí list. Z Afriky.
Čítať ďalej →
List od Emy ma prekvapil. A predsa som nebola o nič spokojnejšia! To je teda blázon! Že sa nebojí! A ako si to vôbec predstavuje? Že si pôjde kúpiť letenku a len tak nasadne do lietadla? Rada by som jej napísala naspäť a prehovorila ju, aby nevymýšľala hlúposti, ale nemala som kam. Adresu som mala len ku starčekovi a tam už Ema asi nebola. Ostávalo mi len čakať.
Čítať ďalej →
Milá Zuzka,
nevieš si predstaviť, ako ma potešilo, že som v novinách našla tvoju adresu! Určite sa teraz sama seba pýtaš, ako je to možné, že ja, slon, som čítala noviny. A tak isto sa sama seba pýtaš, ako je možné, že Ti teraz píšem list.
Čítať ďalej →Ráno som sa ponáhľala do zoo. Správca sa na mňa tak čudne pozeral. Nebolo mu celkom jasné, prečo tam chodím už tretí deň za sebou. Veď do zoo sa chodí len občas, keď je nejaký sviatok, alebo deň detí. A ja som nemala ani sviatok a nebola som už ani dieťa. Aké však bolo prekvapenie, keď som zistila, že do časti, kde bol výbeh pre slony, ma nepustili.
Čítať ďalej →Na druhý deň som v práci nemohla obsedieť, neustále som pozerala na hodinky a čakala, kým budem môcť odísť. Išla som hneď do zoo. Nezastavovala som sa ani pri stánku s občerstvením a netrávila čas ani pri mojich obľúbených motýľoch. Išla som rovno k výbehu slonov. Ema tam už bola a rovnako ako včera, stála mimo a hľadela do ďaleka. Počkala som kým odíde veľká rodinka s hlučnými deťmi a priblížila som sa k ohrade.
Čítať ďalej →V živote sa mi prihodilo veľa zaujímavých vecí, ale ak vám mám pravdu povedať, so slonom som sa ešte nerozprávala. Vlastne so žiadnym zvieratkom. Moja mama mala psa, ale ten na mňa len vrčal. Pochybujem teda, že by mi chcel povedať niečo pekného. Zato toto sloníča na mňa prehovorilo celkom milo. A tak som to chcela využiť a hneď som sa s ním pustila do reči. Čo keď za chvíľu prestane rozprávať?
Čítať ďalej →Na statku v odľahlom kúte malého kráľovstva žilo krásne dievča. Mala roztrhané šaty a špinavé líca, ale ani to nezakrývalo jej pôvab. Bola tiež veľmi milá a skromná. Na statku robila tú najťažšiu prácu a málokedy mala chvíľku pre seba. Nikto ju nevolal inak ako Popoluška.
Čítať ďalej →Pavlík bol malý chlapec, ktorý mal stále veľa práce. Stále niečo vymýšľal. Jeden deň bol kuchárom, ktorý vyrábal elixíry z hliny a trávy, na druhý deň bol rytierom, ktorý statočne chránil bunker, ktorý si postavil. Jeho predstavivosť a hry nemali konca kraja. Rád sa hral na rôzne veci. Dokonca mal aj kamarátov, ktorí sa hrali s ním. A bol za nich rád. A predsa mu stále niečo chýbalo. Čo to bolo? Dozvieš sa to v príbehu, ktorý ti teraz budem rozprávať.
Čítať ďalej →V jednom krásnom drevenom domčeku hore v podkroví v detskej izbičke spával malý chlapec. Mal vlásky hnedé ako gaštany a oči modré ako studnička. Bol to dobrý chlapec, ale každý večer mal strach. Bál sa tmy aj zvukov, ktoré vychádzali z povaly. Dokonca sa bál aj šumenia potôčika, ktorý bol blízko ich domčeka. Preto mu nikto nepovedal inak ako Bojko. Pretože sa všetkého bál.
Čítať ďalej →Kedysi dávno pradávno, v jednom veľkom zámku žila zlá kráľovná, čarodejnica Zelda. Kráľovná Zelda ovládala všelijaké kúzla a práve preto vládla celému zámku. Všetci sa jej mágie báli.
Čítať ďalej →