Rozprávky o deťoch

Lucia a Lukáš boli veľmi nahnevaní. Rodičia im totiž zakázali ísť spolu s nimi do letného kina. „Žiadne také. Film sa začne premietať až večer. To už je tma a zima. Nachladnete. A okrem toho, ten film určite nie je pre deti. Budú tam samé nepekné scény. Len vy pekne zostaňte s babkou doma a pozrite si niečo pekné v telke.“

Miško bol chlapec z dediny. Celé dni behal po lúkach, vozil sa na traktore, kŕmil zvieratá, ktorých mali doma veľmi veľa, opravoval si motorku, kúpal sa v jazere, alebo sa celé dni s kamarátmi hrával na Indiánov. Nemohol sa dočkať letných prázdnin, počas ktorých sa nebude musieť učiť a bude mať veľa času vymýšľať ďalšie lotroviny, z ktorých jeho rodičom vstávajú vlasy dupkom. Všetko ale zmenila starkina choroba.

Na odľahlom mieste pri lese stál krásny drevený dom. Okolo neho boli len stromy a lúky. Záhradu strážili psy, pásli sa tam ovce a pobehovala tam mačka. V chlieve kvíkalo prasiatko a vonku sa okolo budovy občas prechádzali srnky a veveričky. V dome to všade voňalo drevom. Žili tam dve deti. Chlapec a dievča.

Osemročná Anetka bola so svojimi rodičmi a staršou sestrou na dovolenke pri mori v Chorvátsku. Bolo tam tak krásne! Celé dni sa kúpala v mori a jedla zmrzlinu. Najviac sa jej ale páčili mušle. Dlhé hodiny behala po pláži a hľadala ich. Potom si ich porozkladala v izbe a obdivovala ich. „Je ti ale jasné, že ich neberieme? Domov ideme vlakom. A každý musí mať len jeden kufor! Keď si ho napcháš mušľami, kam si dáš svoje šaty?“ Anetka zosmutnela. Nevedela prísť na spôsob, ako by mušle zobrala domov. Bolo ich naozaj veľa.

V krajine, kde nie sú takmer žiadne stromy, len veľa piesku a obrovské more okolo, žil malý chlapec. Žil s rodičmi v malom domčeku neďaleko pláže. Okná jeho izby boli orientované na more. Ráno ho budilo štebotanie čajok, ktoré prilietali na okraj mora, a večer ho uspával šum vĺn. Keďže miloval vodu a stále plával a potápal sa, všetci ho volali Plavec.

Marek a Nina boli na prázdninách u uja Roba v Škótsku spokojní. Prispela k tomu hlavne Vanesa, lochneská príšera, ktorú spoznali. Marek a Nina chodili k jazeru každý deň na niekoľko hodín. A neuhádnete, čo tam robili. Učili Vanesu po slovensky.

Marek a Nina tieto prázdniny cestovali do zahraničia. Brat ich mamy, ujo Robo, pozval celú ich rodinu na návštevu k nemu do Škótska. Jój, ako sa len tešili! Škótsko, tam sa predsa ide lietadlom! A čo tam všeličo zažijú! Mama im hovorila, že neďaleko od domu uja Roba a jeho rodiny je jazero, ktoré sa nazýva Loch ness, a je v ňom príšera. Vraj ju tam niektorí ľudia už videli a nepodobala sa na žiadne doteraz známe zvieratko, ktoré deti videli v telke alebo v zoologickej záhrade. Marek s Ninou verili, že ju uvidia a preto, aby príšeru uvideli, sa snažili robiť naozaj všetko. 

Ondrej priniesol domov vysvedčenie. A veruže nebolo veľmi dobré. Mama si len vzdychla a otec pokrútil hlavou. Trojky, samé trojky. A štvorka z telocviku. „Všetci chlapci majú radi telocvik,“ krútila hlavou aj babka. Ondrej to tak tragicky nebral a tešil sa na leto. No veľmi skoro jeho tešenie sa skončilo.

Pred koncom školského roka býva v škole blázinec. Žiaci, ale i učiteľky behajú po chodbách hore dole a snažia sa všetko stihnúť pred tým, ako poslednýkrát zazvoní školský zvonec. Odovzdávajú sa učebnice, čistia sa lavice, upratuje sa dvor. Všade je počuť smiech a vravu. Deti sa rozprávajú o tom, kam pôjdu na prázdniny a učiteľky sa tešia z toho, že zvládli školský rok. 

Keď príde večer a nastane noc, oblohu rozžiaria hviezdy. Niektoré sú menšie, iné väčšie. Jedna svieti menej, druhá viac. Ich svetielka vidia deti po celej krajine. Rozprestierajú sa po celej oblohe a dávajú nám znamenie, že je čas ísť spať. Tieto hviezdy však nielen svietia, ale dávajú pozor aj na deti. Zo svojej veľkej výšky vidia krásne do detských izieb. Dávajú pozor na toho, kto má zlé sny, alebo pomáhajú deťom zaspať. Keď je večer a všade je ticho, hviezdy majú svoje malé oči a uši otvorené a počúvajú, ktoré dieťa potrebuje ich pomoc.