Rozprávky o deťoch

Každý rok na začiatku júna chodila rodina Novákovcov zbierať jahody. Zavčas ráno nasadli do auta s košíkmi, vedrami a debničkami a celý deň zbierali na veľkom poli jahody. Domov sa vracali až večer s autom plným jahôd, ktoré neskôr mamička zavárala. Tento rok mala ísť prvýkrát zbierať jahody aj Julka.

Peter bol šibal. Neposlúchal a neposlúchal. Mali s ním starosti doma rodičia a v škole učitelia. Pani učiteľka sa mu celý rok vyhrážala, že ho nezoberie na koncoročný výlet, no nakoniec si to rozmyslela a Petra vzala, hoci s prísnym upozornením, že musí byť dobrý a musí ju poslúchať. Peter ju však neposlúchal.

Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno malé dievčatko, ktoré volali Líza. Líza už nemala rodičov a bývala u svojho strýka, ktorý však neustále cestoval po svete. Líza síce mala hračky, knihy, opatrovateľky i slúžky, no i tak jej bolo veľmi smutno.

Prvého júna sa oslavuje Deň detí. Všetci žiaci Základnej školy na Tulipánovej ulici sa v ten deň neučia a dostanú aj pekné darčeky. Aj tento rok tomu bolo tak. Žiaci ôsmej triedy sa však tento rok na Deň detí netešili. Neboli totiž všetci.

Lenka mala veľmi rada všetky zvieratká. Teda skoro všetky. Mala rada kravy, kozy, ovce, kone, mačky, psy, ba aj prasiatka. Nemala ale rada kohúta. Babkinho veľkého červeného hnusného kohúta. A to, že ho nemala rada, nebolo len tak z rozmaru. Nemala ho rada kvôli tomu, že na ňu neustále vyskakoval. Len čo ju videl, ako otvára bráničku do dvora, už sa za ňou rozbehol a vyskočil. Jeho ostrý zobák sa ocitol len kúsoček od jej hlavy. Lenka neváhala a brala nohy na ramená. Lenže kohút za ňou. 

Hoci bol máj, vonku ešte veľmi teplo nebolo. Dvojčatá Diana a Dano už snáď skoro mesiac prosili mamu, aby im kúpila prvú zmrzlinu v roku. Mama však stále namietala: „Ale kde! Ešte je zima! Zlížete zmrzlinu a o týždeň ste chorí. A čo ja potom s vami.“

Peter a Marek boli nerozluční kamaráti. Spoločne hrávali po vyučovaní futbal na školskom dvore skoro každý deň, aj keď ich pani učiteľka a dokonca aj pani riaditeľka upozorňovali, aby tak nerobili, lebo celkom ľahko môžu rozbiť školníkovi okno v dome naproti. A ten školník, toho by ste sa báli aj vy. Bol veľmi prísny, stále chodil zachmúrený a na všetko frfotal. Peter a Marek si však nedali povedať a v stredu po škole si opäť kopali. A tu čo sa nestalo!

Miško bol veľký hokejový fanúšik. Sám hokej nehral, lebo mama chcela, aby chodil radšej na husle, no veľmi rád sa na hokej pozeral v televízii. Hlavne vtedy, keď boli majstrovstvá sveta. Teraz mal však veľký problém.

Na začiatku mája mala rodina Trnková takúto tradíciu. Všetci odišli k babke na dedinu a tam jej pomáhali sadiť zemiaky. Prišiel nielen Adam Trnka so svojou sestrou Klárou a ich rodičia, ale aj jeho bratranec Peter so svojimi rodičmi a ďalšie a ďalšie sesternice a bratranci. Adam Petra nemal rád.

Katka sa ráno zobudila a pri pohľade z okna zistila, že na záhrade nie je všetko tak, ako bolo, keď išla spať. Na záhrade stál veľký strom, na ktorom boli priviazané stužky. Hneď sa rozbehla za babkou zistiť, čo sa stalo, pretože rodičia odišli ešte včera na návštevu k tete. „Babka, babka, videla si to?“ Babka sa zasmiala: „Ak myslíš ten postavený máj, tak áno, videla som ho. Musím povedať, že je veľmi pekný a Tomáš si dal na ňom veľmi záležať.“ Katka nechápala. Tomáš bol frajer jej sestry Moniky. Čo s tým má ale spoločné? „Joj! A ty nepoznáš stavanie májov? Predsa vždy v máji postavia na námestí máj.“ Katka pokrčila plecami: „Na námestí možno, ale nikdy sme ho nemali postavený pred domom. Čo to znamená?“