Mirka mala silné bolesti brucha. Také silné, že ju museli vziať do nemocnice a tam liečiť. Mirka bola ale smutná. Ani jeden z jej kamarátov zo školy ju počas choroby neprišiel pozrieť. Celé dni ležala v posteli a nič ju nebavilo. Zrazu počula ťukanie. Na oko sa usadili sýkorky.
Čítať ďalej →
V piatok sa chlapci cez prestávku rozprávali o tom, čo budú robiť cez víkend. Jeden sa chystá do kina, druhý sa pôjde korčuľovať, tretí ide na výlet. „A ty robíš cez víkend čo?“ opýtali sa chlapci Robka. Robko sa zamyslel a váhal s odpoveďou.
Čítať ďalej →
Katka bola milé, zlaté dievčatko, ktoré nosilo mašličky a pekné sukničky. Rada spievala a pekne maľovala. Jedného dňa v januári prekvapila svojich spolužiakov, keď na otázku pani učiteľky, čo by chcela v živote zažiť, odpovedala: „Ja by som sa aspoň raz chcela odviezť na traktore, ktorý odhŕňa sneh.“
Čítať ďalej →
Stalo sa to v jeden chladný januárový deň. Marek kráčal s mamou po zasneženom parku a tešil sa na to, kedy bude konečne doma v teple. Zrazu začul tiché kňučanie. Zastavil mamu a spoločne sa pozreli pod jednu z lavičiek neďaleko. Bolo tam malé šteniatko.
Čítať ďalej →Na dvore pred bytovkou sa hrali deti. Vodcom skupiny bol Peter, ktorý navrhol, aby deti postavili snehuliakov. Veľa snehuliakov. Aspoň desať. Celé mesto sa na nich bude chodiť pozerať. Deti súhlasili, a keďže bolo veľmi veľa snehu, pustili sa do stavania.
Čítať ďalej →Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Čítať ďalej →Denis na Štedrý deň mame vždy usilovne pomáhal. S varením, s výzdobou, ale aj s prestieraním stola. Zaujímalo ho, prečo vždy prestierajú taniere a príbory pre štyroch, keď sú na Vianoce len traja. Mama, otec a on. Opýtal sa teda na to mamy. „Je to taký zvyk, Denisko. Na stole sa vždy necháva prázdny tanier pre prípad, že by prišiel nejaký pocestný, ktorý by nemal kde stráviť Štedrý večer.“
Čítať ďalej →Adam bol veľmi milý a dobrý chlapec. So všetkým doma pomáhal, bol dobrý a nenáročný, nikdy sa na nič nehneval. Len jedna vec ho trápila. Jeho meno. Adam mal totiž meniny 24. decembra, na Vianoce, a vtedy sa oslavovali Vianoce a nie je jeho sviatok. Nemal tortu ani darčeky ani žiadnu oslavu, ba dokonca si na neho nikto ani nespomenul. Rozhodol sa teda, že si zmení meno.
Čítať ďalej →V našom paneláku bývalo jedno dievčatko, volalo sa Elenka. S Elenkou som sa stretla pred jedným obchodom v polovici decembra. Pozerala sa do vyzdobeného výkladu a mračila sa. Keď som sa jej opýtala, prečo sa mračí, odpovedala mi, že ona Vianoce neoslavuje. Neoslavovať Vianoce? A to sa dá? To sa môže? Prečo?
Čítať ďalej →