Už máte dosť princezien a veľkých bohatierov? V týchto rozprávkach sú hlavnými postavami deti. Možno sa práve v rozprávke o deťoch vaše dieťa spozná, alebo si odnesie ponaučenie. A ak vám chýba rozprávka o vašom dieťati, skúste nám napísať. Rozprávky o dieťati na želanie vieme rozprávať tiež.
Bol piatok pred Veľkou nocou a Vojtík už sa tešil, ako pôjde popoludní za dedkom vypočuť si ďalšiu časť príbehu Veľkej noci. Ako sa ale čudoval, keď po obede prišiel starý otec za ním.
„Ahoj Vojto, rýchlo obliekať. Dnes je Veľký piatok, tak nech nám tie poklady niekto nevyberie,“ volal starý otec od dverí s úsmevom.
Čítať ďalej →
Len čo Vojtík dojedol polievku zo zeleného hrášku, už sa ponáhľal k dedkovi. Dedko sedel vo svojom obľúbenom kresle a popíjal podivný nápoj.
„Ahoj, dedko,“ zvolal Vojtík a hneď si všimol dedkovho pohára. „No fuj, čo to piješ za blivajz?“
„Ahoj, Vojto! To nie je žiadny blivajz. To je zelené pivo. Ty si dnes nemal nič zelené na jedenie?“
Čítať ďalej →
Vojtíkov starý otec sedel vo svojom kresle a díval sa z okna, ako vonku prší. Okolo sa obšmietal
zamračený Vojtík a nevedel, čo má robiť. Tešil sa už na veľkonočnú nádielku, ale do tej zostávalo ešte toľko dní.
„Nemrač sa Vojtík, je Škaredá streda. Zostane ti to,“ smeje sa starý otec.
Čítať ďalej →Milé detičky určite si spomínate na psíka Hafíka, ktorý žil u Martinka doma. Boli to verní priatelia, ktorý spolu vymýšľali rôzne šibalstvá. Najviac sa však ľúbili hrať na superhrdinov. Hafík vždy Martinka čakal pri bráne, keď prišiel zo školy aby sa šli hrať či už na Supermana alebo Batmana. No jedného dňa tam Hafík nestál a Martinko sa veľmi bál. Všade ho hľadal či už doma, v garáži ale i na záhrade. No psík nebol nikde. Počas hľadania natrafil na pána pavúčika, pani veveričku i na pani včielku.
Čítať ďalej →Bol raz jeden hnedý psík Hafik, ktorý žil vo veľmi dobrej rodinke. Bol to malý psík no odvahy mal neúrekom. Každý deň dostával plnú misku granuliek, vodičku a vždy sa tešil na prechádzky v blízkom parku. Tam sa veselo hral i s inými psíkmi či naháňal neposedné veveričky. Vždy keď jeho najlepší kamoš, chlapec Martinko prišiel autobusom zo školy domov, Hafík ho už verne čakal pri bráne, pripravený na ďalšie dobrodružstvá. Najviac sa Martinko a jeho psík ľúbili hrať na superhrdinov. Vždy niekoho „akože“ zachránili pred zlými zlodejmi, či lietali ako statočný Superman.
Čítať ďalej →Bola raz jedna mačička Micka, ktorá žila vonku na ulici. Rušné a kľukaté uličky mesta, iné zatúlané mačky či odpadkované koše bolo to jediné čo Micka poznala. A práve to bol domov sivej mačičky. No, teda nebol to domov na aký sme my, ľudia, či iné domáce zvieratká zvyknuté. Micka totiž nepoznala lásku… nemala žiaden teplý pelech, hračky či majiteľa, ktorý ju s láskou hľadí a dáva jej papať. Mala len malú papierovú krabicu, kde žila.
Čítať ďalej →Keď príde jeseň, vonku často fúka. Vietor sa snaží pomôcť stromom, aby zhodili čo najviac listov. A tak fúka a fúka na všetky strany. Takýto vietor je najlepší na púšťanie šarkanov. Preto sa aj v jednom malom mestečku deti dohodli, že si usporiadajú šarkaniádu drakov. Všetky deti mali po škole prísť na veľkú lúku kde budú púšťať svoje šarkany. To ale ešte nevedeli, kto za nimi na lúku príde.
Čítať ďalej →V hustom lese, by ste okrem všelijakých zvieratiek natrafili i na skromného medvedíka menom Brumík. Hnedý medvedík bol známy po celom šírom lese svojou milou a dobrou povahou. Všetkých mal rád a bol to ten najpriateľskejší medvedík, akého ste kedy streli.
Čítať ďalej →Milé deti, určite si spomínate na neposlušnú Veroniku, ktorá neposlúchala svoju maminku a stále len sladkosti papať chcela. A veľa sladkého nám predsa škodí nie len na bruško, ale aj na zúbky, ktoré nás môžu z toho bolieť. Jedného dňa, keď prišla Veronika zo školy nevedela v skrinke žiadne sladkosti nájsť! Maminka jej povedala, že všetky sladkosti odniesla zúbková víla, lebo nechcela aby si dievčatko zúbky pokazilo.
Čítať ďalej →Malá Veronika veľmi ľúbila papať sladkosti. Najviac zo všetkých však cukríky a lízatká. Maminka sa snažila do svojej dcérky dostať čo-to ovocia a zeleniny, no Veronika bola veľmi tvrdohlavá a vždy si vypýtala aj sladkosti. Keď sladkosť nedostala veľmi plakala. A takto s ňou maminka dlho bojovala. A to predsa nie je pekné. Je dôležité zdravo jesť, aby sme boli silní a narástli. A nemôžeme papať veľa sladkostí, aby nás nebolelo bruško a zuby. To ju učila nie len maminka, ale aj pani učiteľky v škole.
Čítať ďalej →