Vydajte sa za dobrodružstvom do našich rozprávok o vlkoch. A nie, nebojte sa, všetci nie sú zlí, ako bol nenásytný vlk z Červenej Čiapočky. Máme tu aj dobré vlky, ktoré radi pomôžu a poradia. A čo je hlavné, všetky vlčie rozprávky majú dobrý koniec – zlo prehráva a dobro žije.
V krajine rozprávok a kúziel žilo veľa čertíkov. Žili si pekne pod zemou vo svojom brlohu. Pekne v teple. Boli to dobrí čerti. Udržiavali na zemi poriadok a pod zemou oheň. Ak bol niekto nespravodlivý alebo zlý, brali si ho na chvíľu do svojho podzemia, aby tam pracoval. Ale keď bol niekto dobrý, svojimi kúzlami mu pomáhali.
Čítať ďalej →
Kedysi dávno žil vo veľkom stáde jeden malý, tvrdohlavý baránok. Bol vždy spokojný, pretože si robil, čo chcel. Bol ešte maličký a roztomilý, takže sa mu každý malér čoskoro odpustil a nikto sa naňho dlho nehneval. Ani mama ovca, ani pastier či ovčiarske psy.
Čítať ďalej →
V malebnej chalúpke pri lese žila koza so svojimi kozliatkami. Kozliatka boli veľmi roztopašné a často svoju mamičku nechceli počúvať. Jedného dňa musela mama koza na pastvu a pred odchodom povedala kozliatkam: „Nechajte si zatvorené dvierka, kým nebudete počuť môj hlas. Prinesiem vám plné vemienko mliečka.“
Čítať ďalej →Ďaleko v hlbokých lesoch žila svorka vlkov. Starali sa o seba, pomáhali si a vždy držali spolu. Mali medzi sebou vlčie zákony a pravidlá, ktoré dodržovali. Nikto ich nesmel porušiť. Vo svorke boli mladí aj starí vlci, samice aj samci. Všetci sa navzájom chránili a žili spolu spokojne.
Čítať ďalej →Ďaleko vo vysokých horách, kde bol len sneh a žiadni ľudia, žila svorka vlkov. Žili v jaskyni. Chránila ich pred vetrom a chladom, ktorý bol všade okolo nich. V horách to nemali ľahké, ale bolo to pre nich lepšie ako žiť v blízkosti ľudí. Ako správna svorka robili všetko spoločne. Boli šťastní a držali spolu. Jediné, čo im prekážalo, bola medvedia rodina, ktorá žila na druhej strane hory. Vlci a medvede sa nemali radi. Nikto nevie, prečo alebo kedy sa to začalo, ale bolo to tak.
Čítať ďalej →