Rozprávky o zvieratkách

V jednej starej búdke pri hustom tmavom lese žil malý psík menom Elvin. Vedľa Elvinovej búdky ležala stará ošarpaná chalúpka v ktorej žil psíkov pán, zlý čarodejník menom Ambrózius. Elvin bol však veľmi smutný psík, pretože nikdy nezažil aké to je mať skutočného priateľa.

Kde bolo tam bolo, bolo raz jedno malé káčatko. Káčatko sa volalo Žĺtok a žilo pri malom jazierku plnom veselých rybičiek. Odkedy Žĺtok prvýkrát uvidel slniečko, bol vždy sám. Len trošku si spomínal na svojich malých bračekov či sestričky. Jeho kamaráti boli len malé hravé rybičky, ktoré mu vždy pomáhali a všetko ho učili.

V jednom domčeku na okraji dediny žili dedko a babka, ktorí mali psíka. Bol to taký malý chlpatý psík a obaja starkí ho mali veľmi radi.

Milé deti, pamätáte si na medveďa Fera? Áno, to bol ten medveď, ktorý jedol veľmi, veľmi veľa medu, až sa mu všetky zuby pokazili a vypadali. Fero zostal bezzubý a šušlavý a všetky zvieratká sa mu v lese posmievali. Vôbec nikto sa ho nebál. Veď medveď bez zubov? To je nič.

V lese nad naším domom býval medveď. Veru, to nie je nič nezvyčajné. Medvede sú aj tam, aj tam a možno aj v tom lese, ktorý je za tým vaším domom. Tento medveď však bol zvláštny. Šušlal.

V jednej peknej záhradke stála klietka. Bola plná hoblín a sena. V tej klietke bývalo morča. Volalo sa Mišpulín a bol to samček. Mal hnedú huňatú srsť, oči hnedé ako čokoládka a bol veľmi lenivý. Celé dni len ležal a hovel si v domčeku. Keď mal na niečo chuť, začal hlasno pískať. Najradšej len jedol, spal a prevaľoval sa vo svojej klietke. A bol stále ťažší a ťažší.

Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.