Rozprávky o zvieratkách

Kedysi dávno, pred mnohými a mnohými rokmi sa jeden muž rozhodol, že zasadí strom. Vybral si krásnu lúku blízko mesta, vykopal tam dieru a zasadil tam malý stromček. Staral sa oň a každý deň ho chodil kontrolovať. Strom krásne rástol a silnel. Muž mal z toho radosť a tak zasadil ďalšie a potom ďalšie. Po nejakej dobe na mieste už bolo toľko stromov, že tam vyrástol menší lesík. Začali tam bývať zvieratká. Napríklad vtáčiky, veveričky a jazvece. Všetci ľudia z mesta boli radi, že majú blízko mesta taký krásny kus prírody. A veľmi radi do lesa chodili. Raz ale zvieratká skoro o les prišli.

Zvieratká sa rozhodli, že na najvyššom kopci za dedinou usporiadajú preteky. Na štart sa pripravilo päť zvieratiek. Každý z nich chce vyhrať, preto si vybrali rýchly stroj. Kto bude prvý v cieli pod kopcom? Pripraviť sa, pozor a štart!

Šteniatko sa samé vybralo do snehu. Sneh videlo prvýkrát v živote, preto spočiatku postupovalo opatrne. Bola mu zima na labky. Potom však začali padať veľké snehové vločky a šteniatko bolo nadšené.

Za hlbokým lesom sa rozprestiera krásna lúka. Je tam plno farebných a voňavých kvetov. Tiež tam je niekoľko stromov a drobných kríkov. Okolo tých stromov a kríkov poletujú malé vtáčiky. Bývajú v ich korunách. Dnes je veľký deň. U vtáčikov je vyhlásená spevácka súťaž. Všetci poctivo trénovali a vyberali tie najkrajšie pesničky. A teraz ich mali zaspievať pred porotou. V nej zasadli tri najmúdrejšie sovy. Prileteli z lesa, aby si vypočuli vtáčiky speváčiky.

Ďaleko za dedinou, blízko lesov a veľkých polí, stála krásna farma. Bývalo v nej dievčatko Mia so svojou mamičkou. Na farme žilo množstvo zvierat. Ovce, kozy, kravy a tiež jeden kôň. Bol to koník, najlepší priateľ Miy. S mamičkou sa Mia o všetky zvieratá starala a mala ich veľmi rada, ale s koňom to bolo iné. Mala ho ako svojho kamaráta. Bol krásny, vysoký a urastený. Srsť mal celú nádherne čiernu a lesklú, a pretože mal všetko čierne a len jedno ucho biele, hovorila mu Mia Ucháč.

O medveďoch sa hovorí, že sú tučné a lenivé. Že na jeseň zaľahnú a prespia celú zimu. To isté sa hovorilo aj o medveďovi Michalovi. Nič ho nebavilo a nič ho nezaujímalo. Prekotúľal sa z jaskyne k úľu a potom zase naspäť. A na všetko frfotal.

V jeden pekný októbrový deň sa v lese mala uskutočniť súťaž. Zvieratká z celého lesa si mali priniesť jabĺčka, ktoré dopestovali. Najkrajšie jabĺčko malo vyhrať prvú cenu. Každé zvieratko chcelo vyhrať.