Vedeli ste, že 30. júna nedostávajú vysvedčenie len deti? Dostávajú ho aj zvieratká. Presne tak. V lese pri najvyššom smreku je trieda a do tej triedy chodia všetky lesné zvieratká. Líšky, zajace, jazvece, diviaky, srnky, ale i veveričky, motýle a vtáčiky. Ba dokonca je tam aj medvieďa. To medvieďa sa volá Brumko. Brumko je však veľmi smutný. No prečo asi? Veru pre vysvedčenie.
Čítať ďalej →
Určite poznáte kukučky. Možno vám dokonca kukajú za oknami a možno ste ich aj videli lietať neďaleko od vás. Kukajú a kukajú a my ich podľa toho ľahko rozpoznáme. A o kukučkách vieme aj ešte niečo viac. Hoci sú to pekné vtáčiky, kukučky mamičky znášajú svoje vajíčka do cudzích hniezd a potom ich opúšťajú. Tak sa to stalo aj kukučiatku, ktoré hneď ako otvorilo oči, rozpoznalo, že veru toto nie je jeho rodinka.
Čítať ďalej →
Viete, milé deti, kto je to honelník? Honelník je bačov pomocník, ktorý na salaši pasie ovečky. Aj na liptovskom salaši bol bača. Ten však už bol starý a nevládal, preto si našiel pomocníka, mladého, no lenivého honelníka Mateja. Matej sa veľmi tešil na to, ako bude pracovať na salaši. „Celé dni si len tak budem ležať v tráve a oddychovať! To bude život! Len slnko a pohoda.“ Ľudia sa mu smiali, vraj sa mu stratia všetky ovce a pojedia ich vlci, no Matej sa nedal. Vraj ovce budú spať tiež a bude pokoj.
Čítať ďalej →Jeden mlynár mal troch synov, mlyn, somára a kocúra. Synovia mleli, somár donášal obilie a odnášal múku a kocúr chytal myši. Keď mlynár zomrel, synovia si takto rozdelili dedičstvo: najstarší dostal mlyn, stredný somára a najmladší kocúra. Viacej sa mu neušlo. Bol preto smutný a takto si vravel: „Ja som predsa dostal to najhoršie. Môj najstarší brat môže mlieť, druhý sa môže nosiť na somárovi, ale čože si počať s kocúrom? Dám si z jeho kože urobiť rukavice a budem mať pokoj.“
Čítať ďalej →
Poznáte jednorožce? Sú to biele kone, ktoré majú na hlave medzi uškami roh. Kedysi dávno ich bolo na zemi veľmi veľa. Neskôr však ľudia zistili, že ich krv je zázračná a začali ich zabíjať. So všetkých na celom svete ostal iba jeden jediný, ktorý blúdil po svete celkom sám a schovával sa pred ľuďmi.
Čítať ďalej →Za niekoľkými dedinami a riekami sa rozprestieral hlboký les. Rástli tam ihličnaté aj listnaté stromy. Uprostred tohto lesa sa nachádzalo krmítko a kúsok od neho bolo posedenie. Je to taká menšia rozhľadňa, kam chodí poľovník pozorovať zvieratá a dávať pozor na to čo sa deje v lese.
Čítať ďalej →Bol raz jeden somárik, a ten bol už veľmi unavený, lebo celý život ťažko pracoval. No jeho trápeniu ešte nebolo koniec! „Zajtra ťa predám na jatky, ty stará mrcina. Už nie si na nič dobrý!“ zahromžil naň jeho pán. Toľká krutosť somárika nahnevala, veď statočne pracoval celý život a nikdy sa na nič nesťažoval. Rozhodol sa teda, že svojho nevďačného pána opustí. Keď prišla noc, vydal sa na cestu, ale ešte raz sa naposledy obzrel za miestom, kde strávil celý svoj život.
Čítať ďalej →Na gazdovskom dvore bolo veľa zvierat. Prasiatka, ovce, kozy, kravička, pes, mačka a sliepky s kohútom. Jedna zo sliepok, ktorú ostatné zvieratá volali Cipa, mala jeden netradičný sen. Chcela vedieť lietať.
Čítať ďalej →Jedného dňa krajčírik práve dokončoval nové šaty, keď začul mestského hlásnika oznamovať obyvateľom správy: „Dáva sa všetkým na známosť, že do nášho lesa sa vrátil obor a opäť začal vyčíňať.“ Aj statoční ľudia boli zdesení. Všetci poznali obra a spomenuli si, ako pri poslednom pobyte rozdrvil jedenásť ľudí!
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden chudobný chlapec. Ten chlapec nemal domov a ani rodinu. Túlal sa po svete, jedol to, čo mu ľudia dali, a býval tam, kde ho ľudia prichýlili. Raz prechádzal poľom, na ktorom bol starec s koňom. Kôň ho neposlúchal a starec bol nahnevaný. Chlapec videl, že mu kôň nepomôže odniesť drevo, ktoré starec nahotovil, tak sa ponúkol, že mu drevo sám odnesie.
Čítať ďalej →