V jednu októbrovú nedeľu sa Elenka so svojimi starými rodičmi vybrala na prechádzku do lesa. Veľmi sa na túto prechádzku tešila. Vonku svietilo slniečko a na to, že bol október, bolo aj veľmi teplo. Lístie bolo už krásne zafarbené všetkými farbami – červenými, žltými i oranžovými. To sa Elenke veľmi páčilo. Elenka so starými rodičmi zašla hlbšie do lesa a čo tam zbadala – srnku.
Čítať ďalej →Rozprávky o zvieratkách

Zvieracie rozprávky patria k jedným z najobľúbenejších. Zvieratká sú rozkošné a v rozprávkach všeličo dokážu. Čakajú vás tu domáce zvieratká, lesné zvieratká aj zvieratká zo zoo. O nejakom zvieratku je každá rozprávka, a že ich nie je málo. Vyberte si, ktoré zvieratko bude dnes hlavným hrdinom v rozprávke na dobrú noc.
Líška podvodníčka
Aj zvieratká chodia do školy. Vedeli ste o tom? Ak nie, tak teraz už áno. Zvieratká chodia do školy a píšu písomky. Rovnako ako aj deti. Práve dnes mali písať písomku z matematiky, ktorej sa všetky zvieratká veľmi báli. Ba niektoré, ako napríklad veverička, si napísali aj ťahák.
Čítať ďalej →Teliatko a srnček
Za dedinou na kopcoch sa pásli kravy. V septembri ich tam vyhnali z družstva na pašu a odvtedy sú tam dňami i nocami. V stáde je aj jedno malé milé teliatko. To teliatko je ale veľmi smutné, lebo tam nemá kamaráta. Všetky kravy i býky sú už dospelé a ono je tam samo. Nikto sa s ním nechce hrať ani zabávať. Všetci ho len upozorňujú. Nebehaj! Nenaháňaj sa! Nevymýšľaj! Neskáč! Nerozprávaj sa! Teliatko sa nudilo. Až tu raz zbadalo pri ohrade stáť čudného tvora.
Čítať ďalej →Špinavé topánky
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden malý zajačik Adam. Býval spolu so svojou mamou a otcom a siedmimi súrodencami v nore a žil si spokojne a šťastne. Bol veľmi neposedný a mama sa na neho občas hnevala. Tak ako teraz. Adamko mal zakázané chodiť do komory. On však zákaz porušil, išiel tam, nechtiac vrazil do pohárov s džemom, ktoré sa rozbili. Bola to veľká škoda. Adam dostal trest, celý týždeň žiadna hra s kamarátmi.
Čítať ďalej →Šialene smutný Buddy
Buddy bol psík a veľmi miloval leto. Teda nevedel, čo to leto presne je, ale vedel, že je veľmi teplo a že býva dlho svetlo a že je Robko, jeho kamarát, stále doma s ním. Chodili na dlhé prechádzky a dlho sa hrávali. No teraz pochopil. že leto sa už zase skončilo.
Čítať ďalej →Slimák Vilko a jeho prvý deň v škole
So slimákmi je to ťažko. Veď aj vy isto viete, že chodia veľmi, veľmi pomaly a všade meškajú. Aj Vilko bol slimák a chodil presne tak isto, veľmi pomaly. Prvého septembra však, ako ostatné zvieratká a deti, nastupoval Vilko do školy.
Čítať ďalej →O vlkovi Mikešovi
Ďaleko vo vysokých horách, kde bol len sneh a žiadni ľudia, žila svorka vlkov. Žili v jaskyni. Chránila ich pred vetrom a chladom, ktorý bol všade okolo nich. V horách to nemali ľahké, ale bolo to pre nich lepšie ako žiť v blízkosti ľudí. Ako správna svorka robili všetko spoločne. Boli šťastní a držali spolu. Jediné, čo im prekážalo, bola medvedia rodina, ktorá žila na druhej strane hory. Vlci a medvede sa nemali radi. Nikto nevie, prečo alebo kedy sa to začalo, ale bolo to tak.
Čítať ďalej →Stretnutie s Brumkom
Žiaci 8.A mali prázdniny. A tak sa dohodli, že sa v nedeľu stretnú a pôjdu spolu do lesa na opekačku. Zobrali si klobásky, špekačky, nachystali drevo a spoločne sedeli pri ohníčku a spievali pesničky. Zrazu Jurko navrhol: „Joj, mám chuť na niečo sladké. Slaninky a klobásky boli dobré. Teraz by som si však dal niečo iné.“ Deti súhlasili. „Poďme si nazbierať čučoriedky.“
Čítať ďalej →Nezvyčajné kamarátstvo
Srnček Bambi sa vrátil z tábora veľmi rozradostnený. Našiel si tam kamaráta. Vraj sa volal Dodo a v tábore boli stále spolu. Po príchode domov si Bambi s Dodom písali dlhé listy, na ktoré sa Bambi veľmi tešil.
Čítať ďalej →Dunčo na prázdninách
To, že chodia na prázdniny deti, to je nám všetkým celkom jasné. Ale viete, že na prázdniny chodia aj psy? Veru tak. Aj Dunčo sa chystal na prázdniny. Jeho milovaná rodina, mama, otec, Paľko a Deniska sa totižto chystali k moru. A Dunčo s nimi nemohol ísť, preto mu Paľko vysvetlil, že pôjde na prázdniny k starej mame na dedinu.
Čítať ďalej →