Pod lesom bola veľká lúka, na ktorej kvitla stará jabloň. A práve na tejto starej jabloni bývala lienka Betka. Mala červený chrbátik, ktorý bol posiaty drobnými čiernymi bodkami. Bola síce maličká, ale zato bola veľmi šikovná. Aj svoj domček si postavila úplne sama! Nikto jej nepomáhal.
Čítať ďalej →
Bol krásny letný deň. Slniečko sa na nás usmievalo z bledučko modrej oblohy, kde nebolo ani mráčika. Bol to deň ako stvorený na výlety a nové dobrodružstvá. A vedel to aj Milanko. Milanko bol motýlik s modrofialovými krídelkami. Veľmi rád si tieto svoje krídelka obdivoval na brehu jazera. Tam ich predsa videl v plnej kráse v odraze vody. Milanko miloval farby na svojich krídlach, boli tak nádherné. A tak trávil motýlik pri brehu jazera skoro každý deň. Veselo si poletoval po okolí, lietal z kvietka na kvietok, či sa rozprával s inými chrobáčikmi. Dnešný teplý letný deň nebol v ničom iný.
Čítať ďalej →
„Milé moje detičky, teraz Vám rozpoviem jeden kúzelný príbeh,“ povedala babička, posadila sa ku tlejúcemu krbu a sledovala nedočkavé tváričky svojich vnúčat Marušky a Jakubka vykukujúce spoza huňatej deky. Detičky milovali babičkine príbehy, vždy im totiž rozprávala príbehy, ktoré ešte nikdy pred tým nepočuli a ktoré boli kúzelné. Až tak kúzelné, že si detičky mysleli, že sa babičke skutočne stali. A možno aj stali – nevedno.
Čítať ďalej →
V jednom obrovskom mravenisku na konci tmavého lesa žil aj s ostatnými usilovnými mravčekmi veselý mravček Rudko. Avšak mravec Rudko bol iný ako ostatní mravci. A prečo? Rudko bol totiž menší – bol maličký. No on sa chcel aj napriek tomu, že bol menší ako ostatní, stať veľkým staviteľom mraveniska. Sníval o tom každý jeden deň. Vedel, že to bude ťažké, ba dokonca až nemožné. Lebo odvážni stavitelia mraveniska boli najmä veľmi silní a veľkí mravci. A to Rudko nebol. Rudko bol z toho smutný, ale mal veľké srdiečko a hlavne mal veľký sen, ktorého sa za nič nechcel vzdať.
Čítať ďalej →Na samom okraji dediny pri lese žili dedko s babkou v malej chalúpke. Spoločne hospodárili deň čo deň a z času na čas babička napiekla dedkovi nejakú dobrotu. Jedného rána sa dedko zobudil s obrovskou chuťou na pampúšik. Požiadal teda babičku, či by mu ho neurobila.
Čítať ďalej →V jednom dome na okraji malej dedinky bývalo zvedavé plavovlasé dievčatko menom Júlia. Malá Júlia najviac na svete milovala maľovanie. Preto mala doma veľa farbičiek či vodových farieb. Keď mala sviatok, zakaždým jej mamička či starí rodičia nejaké kúpili. Júlia maľovala vo svojej ružovej izbe, no keď sa oteplilo a slniečko svietilo na oblohe, maľovala si i v záhrade.
Čítať ďalej →Ďaleko odtiaľto, v krajine zvanej Aljaška, žije svorka psov. Nie je to obyčajná svorka. Sú to psy, ktoré majú medzi sebou silné puto, spolupracujú spolu a často si navzájom zachraňujú život. Tieto psy majú neobyčajnú prácu. Každý z nich má na sebe zvláštne viazanie. Žiadne obyčajné vodítka, je to postroj, ktorý spája všetky psy vo svorke. Spoločne ťahajú za sebou sane, na ktorých stojí ich pán s nákladom.
Čítať ďalej →Nastala zima. Celú krajinu zahalila biela snehová prikrývka. Na stromoch sa objavila čerstvá snehová perina. Teplomer ukazoval pod nulou a na oknách sa robila námraza. Zima presne taká, aká má byť. Všetky deti z dediny sa zhromaždili na neďalekom kopci, aby si vyskúšali svoje sánky a boby. Boris sa tiež vydal na kopec.
Čítať ďalej →V malom domčeku na okraji mesta býval jeden maliar. Maľoval obrazy a rôzne plagáty. A zakaždým maľoval zvieratá. Na niektorých si hrdo vykračoval kocúr v čižmách, na iných boli ježkovia s jabĺčkom a na ďalšom bola namalovaná myška so syrom. Všetky obrázky a plagáty mal maliar zavesené a vystavené vo svojej záhrade.
Čítať ďalej →Bol už koniec jesene a každú chvíľu mala začať zima. Zvieratká v lesoch si dopĺňali posledné zásoby potravy, iné si upratovali brlohy, aby mali všetko pripravené na zimný spánok. V lese žil aj malý srnček Guľôčka. Narodil sa pred niekoľkými mesiacmi, takže zimu ešte nezažil.
Čítať ďalej →