V jednom domčeku na okraji dedinky, žilo so svojou rodinkou jedno malé veselé dievčatko menom Valentínka. Jej meno bolo čarovné a krásne, tak ako ona sama. Hnedovlasé dievčatko malo len tri rôčky, no bola veľmi šikovná a zvedavá. Ľúbila sa hrať s hračkami, objavovať krásy prírody ako všelijaké krásne kvietky a taktiež sa rada hrala so svojimi staršími súrodencami.
Čítať ďalej →
Uprostred hlbokého lesa stála malá drevená chalúpka. Vyzerala veľmi staro. Mala diery v streche, vŕzgali jej okná aj dvere a bola celá špinavá. V tejto chalúpke žila ježibaba. Bola to starena s veľkým nosom a bradavicou. Najhoršie ale nebolo to, ako vyzerala, ale to, aká bola. Bola veľmi zlá. O ostatných rozprávala škaredo, klamala a vymýšľala si veci, aby aj všetci obyvatelia lesa sa nemali radi. Raz ale stretla niekoho, kto ju donútil sa nad sebou zamyslieť.
Čítať ďalej →
Milé deti, určite si spomínate na dobrého medvedíka Erika, ktorý rád chodil na rybky a rád piekol medové koláčiky. Medvedíky predsa med milujú. Počas svojej cesty na rybky si našiel novú kamošku, veveričku Ryšku, ktorá sa vybrala na ryby s ním. Malá veverička Ryška sa ho nebála ako ostatné zvieratká v lese. Cítila, že je to dobrý medvedík a bolo jej s ním dobre.
Čítať ďalej →
V jednej chalúpke v lese žil medvedík Erik, ktorý ľúbil nie len medík, ale jeho najväčší koníček bolo chodenie na ryby. Bola to jeho veľká záľuba. Každú sobotu si preto pripravil svoj kýblik a udicu a vybral sa na rybky k priezračnému jazierku v strede jeho lesa. Síce rybky čo chytil, hneď vypustil naspäť, ale bavilo ho či sa nejaká chytí. Medvedík bol síce veľký a veľa zvieratiek sa ho bálo, ale bol to veľký dobráčisko s čistým srdiečkom.
Čítať ďalej →Za mrazivou skalou a vysokými kopcami sa rozprestieralo veľké kráľovstvo. Žili v ňom kráľ a kráľovná a ich malí princovia. Volali sa Šimon a Sanel. Obaja mali čierne vlásky, hlboké hnedé oči a úsmev od ucha k uchu. Boli veľmi dobrí a šikovní. Ich rodičia boli na nich hrdí. Každý deň vymýšľali hry, ktoré by sa mohli hrať, a každú chvíľu robili výnimočnou. Každý deň s nimi bol čarovný.
Čítať ďalej →Zvieratká majú tiež radi jar. No a Veľkú noc tak isto. Každé z piatich zvieratiek dostalo od veľkonočného zajačika vajíčko. A pretože sa zvieratká hrajú rovnako radi ako deti, rozhodli sa, že budú s vajíčkami hrať hru.
Čítať ďalej →Vašo sa rozhodol, že tento rok už pôjde na šibačku sám. Je už predsa veľký chlapec. Veď už dočiahne na kľučku! Otec mu pomohol upliesť korbáč. Na Bielu sobotu, to je sobota pred veľkonočným pondelkom, kedy sa chodí šibať, si uviazal na korbáč bielu mašličku. Ostatné farebné mašličky si totiž vyšibe. Tak to rozprávala babička.
Čítať ďalej →Vraví sa, že na Veľký piatok sa otvára zem a jej úkryty, v ktorých môžete nájsť poklad. Tak to rozprávala stará mama. A taký poklad sa vždy hodí, vravelo si dievčatko Elinka. Mamička s oteckom by mali radosť. Ocko by si mohol kúpiť to pekné auto, čo sa mu tak páči. A mamička tie nádherné šaty. A mne by určite kúpili tú mňaukaciu mačičku na baterky, ktorá je taká drahá.
Čítať ďalej →Kedysi dávno stál v našom malom meste zvláštny domček. Vyzeral inak ako ostatné. Mal vanilkovú farbu a namiesto strechy mal veľkú čerešňu. Celý dom vyzeral ako jeden veľký muffin. Každý deň sa z jeho okien šírila krásna vôňa, ktorá sa pomaly rozliehala po celom meste. Bola to vôňa rôznych lahôdok a chutných pochúťok. V tom domčeku totižto varili kmotričky kuchárky.
Čítať ďalej →Kedysi dávno bola dlhá a krutá zima. Zimná víla čarovala cencúle, snehové vločky a studený vietor. Jar už ale dávno mala byť. Zvieratká vykukovali zo svojich skrýš a čudovali sa, že zima stále nekončí. Sledoval to aj vtáčik, ktorého deti celú zimu poctivo kŕmili. Mal ich za to veľmi rád. Vtáčik vyletel z hniezda, aby deťom jarne zaspieval, ale pesnička mu zmrzla pri zobáčiku. Jej prvé tóny ale predsa len stačili na to, aby prebudili jarnú vílu.
Čítať ďalej →