Tradičné rozprávky, to sú krásne rozprávkové témy, ktoré milujú deti aj ich rodičia už stovky rokov. Možno sa len trochu opráši jazyková forma, ale Budulínek sa vždy nechá povoziť na chvostíku a Janko si odlúpne perníček. Tradičný je v rozprávkach aj dobrý koniec!
Za dedinou, v ktorej žil pastier Demian, usadil sa drak. Každý večer vyletel z jaskyne do dediny a zobral si so sebou jednu kravičku, ovečku, alebo prasiatko. Ľudia boli nahnevaní, veď už v dedine nezostalo skoro ani jedno zvieratko. Išli za kráľom a porozprávali mu o drakovi a o tom, čo sa deje v ich dedine. Kráľ nechal vyhlásiť po okolí, že ten, kto sa draka zbaví, bude odmenený.
Čítať ďalej →
Prvé jablko malo byť v nebeskej záhrade. Lenže ako sa tam dostane? Prvé týždne blúdila Katarína hore dole a hľadala nemožné. Ako sa dostane do neba? Kadiaľ tam pôjde? Kto jej ukáže cestu? Katarína bola taká nešťastná, až sa rozplakala. Tu ju našla starenka s raždím na chrbte.
Čítať ďalej →
Kde bolo, tam bolo, žili raz dve sestry. Jedna sa volala Veronika. Bola pekná, múdra a dobrá. Každému pomohla. Tá druhá, ktorá sa volala Katarína, bola jej pravým opakom. Bola škaredá, zatrpknutá a zlá. Ku každému sa správala povýšenecky.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna nádherná princezná. Jej otec, hradný pán, sa rozhodol, že prišiel čas, aby sa vydala. Začali teda pre princeznú hľadať ženícha. Hradný pán však nebol s nikým spokojný. Jeden bol príliš starý, druhý príliš mladý, tretí prichudý, štvrtý pritučný, piaty príliš chudobný. Hradný pán sa nevedel rozhodnúť. A preto zadal princom úlohu.
Čítať ďalej →Hlboko v horách bol kláštor a v tom kláštore žili mnísi. Medzi nimi bol i jeden, ktorého volali Rudolf. Rudolf miloval hory. Vždy keď mohol, vybral sa tam. Vyšplhal sa na vysoké skaliská, sadol si tam a dlhé hodiny sa pozeral na nebo.
Čítať ďalej →Už piaty rok bojovalo kráľovo vojsko s Turkami. A v tom vojsku bojoval aj jeden starý vojak Anton, ktorý tam bol, čuduj sa svete, aj so svojou mladou odvážnou dcérou. Táto dcéra sa volala Marína a nehnula sa od otca ani na krok. Keď otca povolali na vojnu, bola z toho smutná a nevedela si predstaviť, že by bola bez neho. Veď mala už len jeho jediného. Darmo prosila kráľa, že otec je už predsa starý a nebude dobre bojovať. Kráľ potreboval každého muža. A tak išla Marína s otcom.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, neďaleko hradu kráľa Matúša vyvieral liečivý prameň. Tento liečivý prameň zahojil každú ranu a vyliečil každú bolesť. Aj sám kráľ Matúš prišiel na účinky liečivého prameňa len nedávno. A náhodou.
Čítať ďalej →Za dedinou na lúke pásol Jurko ovečky. Teda ovečky sa pásli a Jurko oddychoval. Ľahol si k studničke a oddychoval. Keď mu bolo horúco, nabral si zo studničky vodičky a napil sa. A veru horúco bolo, pretože slnko hrialo riadne a tieňa nebolo. Zrazu k nemu pristúpil starec. Bol oblečený v roztrhaných šatách, tvár mal zohavenú a podopieral sa barlami. Jurko sa až zľakol.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden smutný muž. Bol smutný preto, lebo nevládal uživiť seba, svoju ženu a svoje štyri deti. Darmo celé dni robil od rána do večera, peňazí bolo málo. Tam bolo treba strechu opraviť, tam mu ochorela žena, tam potreboval synček nové topánky. A za všetko bolo treba platiť! Tu sa mužovi jendej noci prisnil sen.
Čítať ďalej →Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden mladý kráľovský pár. Kráľ s kráľovnou žili spolu šťastne a vychovávali mladého princa. Ten bol pekný, bystrý, odvážny. A bol aj veľmi neposedný.
Čítať ďalej →