Tradičné rozprávky, to sú krásne rozprávkové témy, ktoré milujú deti aj ich rodičia už stovky rokov. Možno sa len trochu opráši jazyková forma, ale Budulínek sa vždy nechá povoziť na chvostíku a Janko si odlúpne perníček. Tradičný je v rozprávkach aj dobrý koniec!
Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden Jakub, ktorý sa ničoho nebál. Veru ničoho. Nebál sa svojho otca, ktorý sa vždy zastrájal, že ho vybije remeňom, nebál sa výšky, vody, nebál sa zvierat. Všetci v kráľovstve o ňom hovorili a chýr o ňom sa dostal až ku kráľovi. Ten si ho dal zavolať. Zmätený Jakub sa ani vtedy nebál, no bol zvedavý, čo od neho, chudobného pastiera koní, môže chcieť sám veľký kráľ.
Čítať ďalej →Ďaleko, až voľakde za červeným morom, býval kedysi mladý pán. Keď už prišiel do rokov a k rozumu, pomyslel si, že by vari nebolo zlé obzrieť sa po svete, vyhľadať si dobrú gazdinú a poriadne žieňa. A ako povedal, tak aj urobil. Vybral sa on do sveta, no nedarilo sa mu najlepšie. Lebo takú, akú chcel, nemohol nájsť.
Čítať ďalej →Jeden otec mal troch synov, už dosť vyrastených. Dvaja starší sa dosť fintili, iba ten najmladší, zaváľaný, ufúľaný, ten sa len v peci váľal. Preto ho ani inak nenazvali, len Popolvár-Hnusná tvár.
Čítať ďalej →Dnes je veľký deň. „Konečne prasklo posledné vajícko.“ hovorí mama kačka. Čaká už veľmi dlho, a aj celý hydinový dvor je už nedočkavý. Aké však bolo prekvapenie, keď sa objavila hlavička! „Čie je toto škaredé káčatko?“skríkne mama kačka.
Čítať ďalej →Jeden otec mal troch synov. Najstarší bol tolár, stredný kováč a najmladší nemal žiadne remeslo. Otec ich poslal všetkých troch do sveta, aby si hľadali živobytie.
Čítať ďalej →Bola krutá zima. Snežilo a zmrákalo sa, bol už tmavý večer. Bol to posledný ečer v roku, silvestrovský večer. V tej zime a tme blúdilo po ulici chudobé, bosé dievčatko. Keď odchádzalo z domova, malo na nohách papuče, ale tie mu veľmi neposlúžili. Boli veľké, naposledy ich nosila jeho mamička.
Čítať ďalej →Istý bohatý kupec sa vybral po tovar do ďalekých, preďalekých krajín. „Deti moje drahé, čo vám stade doniesť?“hovoril otec svojim trom dcéram, keď už bol pripravený na cestu. Dve staršie dcéry hneď vedeli, čo si vybrať. Jedná chcela drahé šaty, druhá zlaté prstene, ale také, akým páru niet. Iba ta najmladšia, vždy tichá, aj teraz mlčala. „A tebe čo? Veď už aj ty povedz!“opakoval otec. ,,Ach, otecko môj drahý, ja už len tomu budem najvďačnejšia, keď sa mi spoza mora vrátite živý a zdravý.“ riekla dcéra, no otec sa s ňou nechcel ani rozlúčiť, ak nepovie, čo by jej mal priniesť.
Čítať ďalej →Bola raz jedna chudobná matka, a tá mala troch synov a jednu dcéru. Dievčatko bolo malé, ešte ani nebehalo, ba ani nerozprávalo. No chlapci boli samopašný, neposlušný a maškrtný. Nebožiatko matka malo s nimi len problémy, lebo akákoľvek škoda sa stali, iste ju urobili jej chlapci. Ak si odložila niečo z obeda na večeru, tak si mohla byť istá, že do večera jej všetko vymaškrtia. Napomínala ich, prosila,trestala, no márne. Raz sa matka chystala do kostola.
Čítať ďalej →Žil raz jeden kráľ, ktorý mal tri dcéry. Kráľ už cítil, že slabne,a tak často rozmýšľal nad tým, ktorá z jeho dcér by sa mala stať kráľovnou po jeho smrti. Ťažko mu bolo vybrať si, keďže všetky boli rozdielne a všetky mal rovnako rád. Napokon kráľ prišiel na to, ako si vybrať, a tak si dal zavolať všetky tri dcéry.
Čítať ďalej →Bola raz jedna matka, a tá mala dve dcéry: jednu svoju a jednu nevlastnú. Svoju mala veľmi rada, ale Marušku nemohla vystáť, a to iba preto, že bola krajšia ako jej Holena. Každý deň, kým Holena sa fintila, po izbe premávala, Maruška v dome upratovala, varila, prala, šila, priadla, kravy dojila, a všetkú robotu robila. A macocha ju každý deň iba hrešila.
Čítať ďalej →