Adventná rozprávka 16. z 24
„Veľmi sa mi páčil Grinch,“ rozhodol sa nakoniec škriatok po popoludní strávenom pri rozprávkach v televízii.
„Áno, trochu sa na teba podobá.“
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 16. z 24
„Veľmi sa mi páčil Grinch,“ rozhodol sa nakoniec škriatok po popoludní strávenom pri rozprávkach v televízii.
„Áno, trochu sa na teba podobá.“
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 15. z 24
Anjelka sedela na pohovke a pozerala televíziu. O chvíľu už okolo nej poletoval škriatok.
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 14. z 24
„Na Vianociach sú čarovné aj koledy,“ povedala Anjelka škriatkovi.
„Čo je to?“
„Piesne o Ježiškovi, ktoré sa spievajú na Vianoce.“
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 13. z 24
Anjelka a škriatok zdobili stromček. Škriatok sa s úžasom pozeral na ozdoby a žasol nad ich nádherou.
„Najprv túto striebornú guľu!“ volal.
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 12. z 24
Keď Anjelkin otec priniesol domov zelenú jedličku, škriatok sa nestačil čudovať.
„Takže konáre a raždie nestačili? Teraz tu s nami bude bývať ešte aj strom?“
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 11. z 24
Vianoce by neboli Vianocami bez cukroviniek. Anjelka každý rok rada pomáhala svojej mame a starej mame s pečením cukroviniek. No a rada ich aj ochutnávala. Tento rok ju už mama nechala pripraviť vianočku.
Čítať ďalej →Adventná rozprávka 9. z 24
„Škriatok, dnes ideme na vianočné trhy! Kúpim ti tam čiapku.“
„Trhy? Na čo sú vianočné trhy?“ spýtal sa hneď škriatok.
„Pôvodne slúžili ľuďom na nákup zásob na prežitie zimy. Teraz sú tiež pre ľudí, ale skôr sa nakupujú ozdoby, darčeky, jedlo a pitie a ľudia sa tešia z vianočnej výzdoby a svetielok.“
Čítať ďalej →Jožko bol dobrý chlapec. Mal ale jeden škaredý zlozvyk. Veľmi často klamal. Boli to síce neškodné klamstvá, no aj tak to boli klamstvá a klamať sa, ako hovorila pani učiteľka, nesmie. Preto sa rozhodol, že si dá na Nový rok jedno pekné predsavzatie, nech to stojí, čo to stojí, nikdy už nikomu nezaklame.
Čítať ďalej →Medvede v zime spia. To vie snáď každé dieťa. Bol však raz jeden medveď, ktorý sa volal Mišo, a tomu sa veru spať nechcelo. Ako sa to však začalo? Tak ako u všetkých ostatných medveďov.
Čítať ďalej →Bolo krásne predvianočné ráno. Vločky si tichučko poletovali a mäkko padali na zamrznutú zem. Hugo sa zamrvil pod veľkou perinou, hlasno zazíval, otvoril jedno oko a pozrel von oknom. Zbadal, že poletuje sneh a hneď vyskočil na rovné nohy. Sneží!!!!! Hurá! Barabas vstávaj. Napadol sneh. A čo má byť, – zamrmlal mrzuto Barabas, nechaj ma ešte spať. Nie, nenechám, na takéto krásne ráno sme predsa celý rok čakali, nie? A okrem toho sú Vianoce. Máš už nejaký darček pre mňa? – spýtal sa Hugo.
Čítať ďalej →