Kde bolo, tam bolo, bolo raz jedno kráľovstvo. V tom kráľovstve sa chystali všetci na Vianoce. Na Vianoce mal byť totiž v zámku veľký ples, na ktorom mali vybrať nevestu pre mladého princa. Sluhovia upratovali a čistili, záhradníci zdobili a chudáci kuchári, tí varili a piekli. Teda hlavne piekli. Už desať dní a desať nocí, pretože im kráľovná prikázala upiecť tisíc druhov vianočných koláčov.
Keď kuchári počuli, čo od nich kráľovná chce, dobre že tam nepoodpadávali. Už len pri tej predstave boli z toľkej roboty unavení! Tisíc koláčov. Načo to komu bude? Veď toľko koláčov nikomu nebude chutiť! Môžu si dať predsa pečené prasiatko, husi, kačice, holuby, rôzne druhy omáčok a zaváranín, kompóty a čokolády. Ale toľko druhov koláčov? Snažili sa to kráľovnej vysvetliť, no tá si nedala povedať. Tisíc druhov a basta!
Kuchári piekli už celé týždne, zavolali si pomocníkov a kráľovná ich prísne kontrolovala. Nechcela si urobiť pred návštevami hanbu. Veď prisľúbila, že na jej vianočnom plese bude tisíc druhov koláčov a sľub chcela dodržať. Len taktak to kuchári stihli. V deň vianočného plesu bolo na stole v sále presne tisíc druhov koláčov. Karamelové, vanilkové, čokoládové, kokosové, ovocné, veľké, malé, farebné, vyzdobené.
Sluhovia neverili vlastným očiam. Mysleli si, že zomreli a ocitli sa v nebi. A podobne tomu neverili ani hostia, ktorí začali prichádzať do zámku. Najskôr si mysleli že koláče sú umelé, no keď ich kráľovná ponúkla, vrhli sa na koláče akoby mesiac nejedli. Vrážali do seba, odstrkovali sa, prekrikovali sa ako babky na trhu.
Nikoho nezaujímal kráľ ani kráľovná, ba dokonca ani chudák princ. Ten len so zúfalstvom sledoval, ako sa urodzené princezné z celého sveta napchávali ako zmyslov zbavené. Vôbec mu nevenovali žiadnu pozornosť, nechceli ani tancovať, ani sa zhovárať. Chceli len jesť.
Tak dopadla vianočná oslava s tisícmi druhmi koláčov. Hostia sa prejedli, kuchári sa narobili, kráľovná sa poučila a princ sa neoženil.
