Veľkonočné vajíčka a zajačik Ušiačik

Milé detičky, určite si spomínate na čarovného zajačika Ušiačika, ktorý mal na tomto svete veľmi dôležitú úlohu. Jeho úlohou je vyrobiť so svojimi čarovnými labkami veľkonočné vajíčka. Tieto vajíčka zajko potom usilovne schováva na Veľkú noc po okolí a detičky ich veselo hľadajú. Tieto veľkonočné vajíčka im potom spravia nie len radosť, ale svojou kúzelnou mocou ich chránia celý ďalší rok.

Ako ich však usilovný zajačik Ušiačik vyrábal a ozdoboval spolu so svojou novou kamoškou veveričkou, napadol ich zlý vlk, ktorého však náš statočný sivý zajačik odohnal. Dnes sa však milé detičky dozvieme, ako sa Ušiačikovi podarilo schovať vajíčka na Veľkú noc a či ich skutočné malé zvedavé detičky našli.

Zajačik Ušiačik a veverička naďalej ozdobovali vajíčka a pekne ich ukladali do košíkov. Zajko ich jedným kúzlom vyrobil svojimi labkami a pekne ich ozdobovali. Kamaráti sedeli na zelenej tráve a skoré jarné slniečko ich hrialo na tvári. Ušiačik vyrobil a dozdobil svoje posledné veľkonočné vajíčka krásnym červeným tulipánom. Jeho kamoška veverička ich opatrne ukladala do prútených košíkov. Keď boli zvieratká hotové, zajačik si zobral košíky do labiek a veverička zobrala zvyšné košíky. A môžu ísť robiť radosť! Veselo cupitali do blízkeho mesta a dedín, aby poschovávali vajíčka a detičky ich mohli neskôr, po oblievačke, po svojom dvore hľadať.

Ušiačik vykukol spoza rohu, a tak aby ho nik nevidel schoval nie jedno, ani dve, dokonca ani tri či štyri, ale až päť vajíčok pri malú škôlku. Potom priskackal k červenému domčeku, kde sa na dvore hralo malé dievčatko. Ušiačik a veverička sa rýchlo schovali za malinový krík a zajko pod neho opatrne schoval jedno krásne vajíčko farbou fialky. ,,A toto by bolo, môžeme ísť ďalej!“ povedal veveričke a spolu cupitali k ďalšiemu a k ďalšiemu domu, školu či parku, kde pekne ukladali vajíčka pod vysoký strom, krík či do vysokej trávy, tak aby ich nik nevidel. Nik ich predsa nemôže vidieť, to by pokazilo to kúzlo! ,,Hop sem, hop tam, schovám všetky vajíčka!“ pospevoval si Ušiačik, keď ukladal krásne červené vajíčko pod kvietok na krásnej záhrade posiatej kvetmi. ,,Aha mami, zajac!“ zakričal zrazu malý chlapček Jakubko stojaci na záhrade a ukázal smerom na Ušiačika. Zajačik však vedel, že ho nik nemôže vidieť, usmial sa na chlapčeka, žmurkol na neho a zmizol za vysokou trávou. Malý Jakubko sa otočil aby utekal za mamou, no keď sa vrátili zajačik tam už nebol. ,,To sa ti muselo zdať synček, zajačikovia predsa nežijú u nás na záhradke.“ povedala chlapčekovi maminka a milo sa usmiala. Jakubko však vedel čo videl, no zajačika už nikde nevidel. ,,To bolo len tak- tak, skoro ma niekto odhalil!“ povedal zajko veveričke. Celý deň pokračovali v schovávaní vajíčok.

Na ďalší deň bol Veľkonočný pondelok. Detičky sa rozutekali do svojich záhrad či parkov, kde veselo hľadali vajíčka, ktoré kúzelný zajko schoval. Zajko a veverička ich hrdo sledovali vysoko zo stromu a tešili sa každému vajíčku, ktoré deti našli. Malý Jakubko svoje vajíčko našiel presne na tom mieste, kde videl včera Ušiačika. Chlapček sa usmial a vajíčko si odložil. A to kúzelné vajíčko mu nie lenže spravilo veľkú radosť, ale chránilo ho po celý život.

A zajačik Ušiačik si každú Veľkú noc hopsal lúkou, plnil košíčky farebnými kvietkami, ktorými potom ozdoboval svoje veľkonočné vajíčka, ktoré potom detičky na Veľkú noc veselo hľadali. Tentokrát s novou kamoškou veveričkou!