Za horami, za dolami nachádzalo sa malé mestečko, kde už pani zima so svojím čarovným prútikom začarovala celú krajinku do bieleho šatu.
Mestečko už plné nadšenia z krásnej zimy, kypelo vianočnou náladou. Veselý vianočný duch vymaľoval každý roh ulice a dom v žiarivých odtieňoch červenej, zelenej či zlatej. Všetko sa trblietalo a ozdobené stromčeky vykúkali z okien. Len stará pani Milka, ktorú všetci v dedine poznali ako tú najlepšiu pekárku, bola akási smutná. Už dlho bola sama a práve na Vianoce jej chýbal smiech a radosť. Dúfala, že sa to možno tento rok zmení. Vianoce sú predsa čarovný čas, plný pokoja a radosti, keď sa zdalo, že vzduch nebol len mrazivý, ale že sám žiaril radosťou a očakávaním z prichádzajúcich sviatkov.
V tomto skromnom no radostnom meste žil aj mladý chlapec menom Oliver. Blonďavý chlapček, miloval Vianoce. Bol to jeho najobľúbenejší sviatok v roku. Oliverove oči žiarili vzrušením vždy, keď sa blížil december. Zbožňoval všetko na sviatočnom období – blikajúce svetlá, vianočné rozprávky či pesničky, vôňa borovice a chutných medovníkov a predovšetkým, najviac sa mu páčili darčeky. Veď komu nie?
Oliverova rodina mala zvláštnu, no jedinečnú vianočnú tradíciu. Mali zvyk zdobiť svoj stromček i celý dom ručne vyrobenými ozdobami a farebnými svetlami. Dlhé zimné decembrové večery vždy trávili spolu, v pozadí hrali vianočné pesničky, ocko zdobil s Oliverom dom na ktoré vešali vianočné svetielka či spolu všetci vyrábali papierové vločky, navliekali popcornové girlandy či vyfarbovali vianočné pohľadnice. Tie najviac milovala vyfarbovať Oliverova sestrička Evička. So svojimi drobnými ručičkami kreslila vianočné stromčeky, na ktoré nalepovala rôzne nálepky, ktoré tvorili ozdoby.
Tento rok bolo všetko iné. Oliverov otec mal veľa práce a nemohol s ním, s Evičkou a maminou chystať dom na sviatky. Vianočný duch u Olivera akosi slabol. Chlapčeka to veľmi hnevalo, no snažil sa to pochopiť aj keď mu to šlo akosi ťažko. Bol smutný a všetko ozdoboval bez akéhosi nadšenia, aké vždy v sebe mal. Raz večer, keď sa Oliver prechádzal mestom zo školy a sledoval vločky poletujúce na oblohe, všimol si staršiu ženu, ich susedu Milku ako sa trápi s nákupom. Stará pani susedka sa silou mocou snažila odniesť svoje potraviny domov. No akosi sa jej to nedarilo… ruky ju už akosi neposlúchali a slabli. Bez váhania jej chlapček pribehol na pomoc a ponúkol jej pomocnú ruku. Pani susedka, bola veľmi vďačná za Oliverovu pomoc.
„Ďakujem chlapče!“ povedala radostne, keď jej chlapec odniesol nákup až domov. Poznala ho od bábätka a chlapcovi verila tak ako i on jej. Pani Milka sa poďakovala a ponúkla chlapcovi medovníky a čaj a podelila sa o príbehy svojich vlastných vzácnych spomienok na prázdniny. Tešila sa, že konečne nie je sama. I chlapčeka to veľmi potešilo. Dokonca mu ten dobrý skutok a milá návšteva u pani susedy i zodvihla náladu.
V tom dostal Oliver skvelý nápad! A v ďalšej časti sa dozvieme aký nápad chlapček dostal a či už nebol Vianoc ani on ani pani susedka Milka smutná.
