Odkedy mi mamička oznámila, že idem na víkend k starkej, nevedela som sa dočkať. Konečne totiž nastalo obdobie, kedy s babkou pečieme vianočné medovníčky. Tešila som sa, keď prekročím prah jej dverí a spolu sa pustíme do práce ako každé Vianoce.
Farebnými plnkami ozdobíme napečené mäkučké zvončeky, vianočné stromčeky, snehuliačikov, ba dokonca aj podkovy, ktoré pod starkinými šikovnými rukami doslova ožijú. Už len si naliať teplé mlieko a pustiť sa s chuťou do nich. Na prázdniny k babičke som sa tešila ako malé dieťa, ktoré si pod vianočným stromčekom nájde svoje vytúžené hračky.
Keď som konečne dorazila, pri dverách ma čakala stará mama so smútkom v očiach. Nevedela som, čo sa stalo, pokiaľ som si nevšimla, že jej pravá ruka je obviazaná. Nešťastne spadla, keď sa pošmykla na klzkom ľade ešte predtým, ako šla nakŕmiť sliepky. Ruka ju veľmi pobolievala, tak si ju natrela bylinkovou mastičkou a zabalila. Tá jemná rúčka, s ktorou tak nádherne vedela ozdobiť sladké medovníky. Vraj nevie, čo si počne. Veľmi jej bolo ľúto, že nedodržíme našu každoročnú tradíciu pečenia perníčkov.
Podišla som k nej, vrúcne ju objala a dala jej maličký bozk na líce. Poslala som ju do obývačky, nech si oddýchne a dá si horúci čaj. Medzitým som zamierila do kuchyne, obliekla som si jej kockovanú zásteru a pustila sa do práce najlepšie, ako som vedela. Po chvíli sa domom šírila sladká vôňa.
Dlho netrvalo a stará mama sa zjavila pri mne s úsmevom na tvári. Na stole ju čakalo prekvapenie v tvare srdca. Bolo síce trošku nešikovné, ale keď som uvidela vďačný pohľad starej mamy, vedela som, že som ju svojím skutkom veľmi potešila. Vzala ho a položila ho na stolček do obývačky, kde si odkladala veci, ktoré pre ňu veľmi veľa znamenali.
Keď sa vrátila naspäť, povedala mi, vraj mala obavy z toho, že tento rok nedodržíme našu tradíciu pečenia medovníčkov. Ale hneď na to so smiechom nadhodila, že som jej malý vianočný zázrak.
