Uprostred hlbokej noci, keď už je tá najväčšia tma, cestuje po svete vláčik. Je veľký, ale taký tichý, že ho takmer nepočuť. Má tlmené svetlá, ako malé hviezdičky. A keď prechádza okolo tvojho domu, počuješ len jemné cinkanie zvončekov a cítiš jemný vánok. Žiadny dospelý ho nikdy nevidel ani nepočul.
Dokonca ani veľa detí o ňom nevie. Vidieť a počuť ho môžu len tí, ktorí naň veria. Každý večer vychádza tento malý vláčik z rozprávkovej krajiny kúziel. Je to vláčik splnených želaní. Cestuje po celom svete. Pohybuje sa pomalým tempom, aby tí, ktorí ho uvidia, mohli doň naskočiť a splniť si svoje sny, svoje najväčšie želania.
V jednom malom domčeku v ružovej postieľke netrpezlivo čaká dievčatko menom Lara. Nechce spať. Chce si splniť svoj sen. A tak leží v postieľke a čaká na prvé zacinkanie zvončekov. Zrazu sa pohýbe záclona. Do jej izby vstúpi jemný vánok a Lara vie, že vláčik sa už blíži. Rýchlo vyskočí z postele a potichu otvorí okno. V diaľke počuje jemné zvončeky a vidí jemné svetlá. Vlak sa blíži a jej vzrušenie rastie. Keď je vláčik takmer pri nej, Lara chytí kľučky dverí a naskočí. Vstúpi dovnútra, nájde si miesto pri okne a čaká, kam ju zavezie.
Má svoj sen. Chce jazdiť po lúke na koni. Jazdiť medzi kvetmi a sedieť pritom v sedle svojho najlepšieho zvieracieho priateľa. Splní jej vláčik tento sen? Lara v neho verí, takže by mal. Vlak zrazu zahlási: „Blíži sa zastávka pre malú Laru, budeme spomaľovať, budeš vystupovať.“ Ozve sa z rozhlasu. Dievčatko sa pripraví ku dverám a o chvíľu opatrne vyskočí. Dopadne nohami na trávu a keď sa obzrie okolo seba, nestačí sa čudovať. Okolo nej je nádherná lúka s množstvom kvetov. V diaľke vidí, ako k nej beží kôň. Zohne sa, aby mohla vysadnúť, a opatrne cvála po lúke. Lara je ako v siedmom nebi. Užíva si každú minútu svojho želania. Po chvíli sa kôň zastaví. Lara cíti vánok a počuje zvončeky. Malý vláčik sa vracia, aby ju odviezol späť do jej postieľky. Lara objíme koníka, pohladí ho a rozlúči sa s ním. „Ešte sa vrátim, ďakujem kamarát môj.“ Keď sa vláčik priblíži, nastúpi a nechá sa odviezť domov. Z okna sa ešte pozerá, ako jeho malé svetielka pomaly miznú v diaľke. Neskôr, keď zaspáva vo svojej postieľke sa stále usmieva, pretože sa jej splnil sen. Malý vláčik ju k nemu doviezol.
A čo ty? Veríš na vláčik splnených želaní? Tak zavri oči a premýšľaj o tom, aký je tvoj sen, tvoje želanie. A keď raz v noci pocítiš vánok a budeš počuť cinkanie zvončekov, začne tvoje skutočné čarovné dobrodružstvo.
Tak maly, ci velky vlacik? 🙂 na zaciatku „velky, ale tichy“ a potom „maly“…
Veľmi pekný príbeh zaslúžil by si pokračovanie
Táto je najkrajšia 🙂
A je pekné nájsť rozprávku, v ktorej nikto neskoná, nikto nie je smutný a celá je o niečom pozitívnom. A hlavne vhodná pred spaním