Ďaleko v hlbokých lesoch žila svorka vlkov. Starali sa o seba, pomáhali si a vždy držali spolu. Mali medzi sebou vlčie zákony a pravidlá, ktoré dodržovali. Nikto ich nesmel porušiť. Vo svorke boli mladí aj starí vlci, samice aj samci. Všetci sa navzájom chránili a žili spolu spokojne.
Jedného dňa sa jeden mladý vlk prechádzal po lese sám, keď vtom počul zvláštne zvuky. Prichádzali odkiaľsi z húštiny. Boli to zvuky mláďaťa, ale nie vlčieho mláďaťa. Vlk prišiel bližšie, aby zistil, kto zvuky vydáva. Keď to uvidel, uskočil a prikrčil sa. Bolo to ľudské mláďa. V húštine sa krčilo malé dievčatko.
Keď dieťa uvidelo vlka, zľaklo sa a schovalo sa hlbšie do húštiny. Po chvíli však dievčatko nabralo odvahu, natiahlo k vlkovi ruku a pokojným hlasom povedalo: „Neboj sa, ja ti neublížim.Stratila som sa a bojím sa. Pomôžeš mi nájsť dedinu, kde žijú ľudia, aby som sa mohla vrátiť domov?“
Vlk stál bez pohnutia a pozeral na dievčatko. Zahľadel sa jej do očí a v tej chvíli akoby jeho telom preniklo teplo. Teplé kúzlo, ktoré ho tlačilo bližšie k jej ruke. Jemne si ju očuchal. Ešte nikdy necítil takú sladkú vôňu! V hĺbke duše vedel, že jej musí pomôcť. Podoprel ju teda svojím telom a odviedol ju preč z lesa.
Zaviedol ju až do dediny a potom ju jemne postrčil, aby pochopila, že už musí ísť sama. Z diaľky dievča sledoval, či sa jej podarí bezpečne dôjsť. Keď videl, že ostatní ľudia berú dieťa na ruky, spokojne odkráčal k svojej svorke.
Prešlo niekoľko dní a vlk sa opäť prechádzal po lese. Vo vzduchu však zacítil známu sladkú vôňu. Začal sa otáčať okolo seba a hľadať, odkiaľ prichádza. A potom to uvidel. Za stromom stálo dievčatko, ktoré zachránil.
Keď zbadala vlka, rozbehla sa k nemu a objala ho. „Vedela som, že ťa nájdem! Dnes som sa nestratila, išla som ťa hľadať. Chcela som sa ti poďakovať, že si ma vtedy doviedol domov. Veľmi si mi chýbal,“ zašepkalo mu dievča do ucha. Vlkom opäť preniklo teplé kúzlo. Vedel, čo to znamená. Vlk to dievča prijal. Vedel, že k nej cíti veľké puto. A že odteraz ju bude chrániť, akoby patrila do jeho svorky, aj keď bude žiť u ľudí. Nikto nikdy nemohol zničiť puto, ktoré s ňou mal.
Časom sa z dievčatka stalo dievča. Vyrástla rýchlo. Celý čas chodila za svojim vlčím záchrancom do lesa. A on na ňu vždy čakal. Dokonca ani ostatní vlci jej neublížili. Vedeli, že ak má s ňou niekto z nich puto, patrí do svorky. A to je vlčí zákon.
Veľmi prekrásna rozprávka.