Bol víkend a súrodenci Adelka a Jakubko trávili svoje voľné dni u starých rodičov na dedine. Bola slnečná sobota a dnes ich dedko Jožko berie k jazeru, kde im ukáže, ako chytá ryby. Dedko bol totiž vášnivý rybár. Dedko prichystal detičkám chlebík a ovocie na cestu, odniesol udice a veľké vedro a všelijaké návnady pre rybičky do auta.
,,A ide sa!” zvolal, keď už všetci sedeli v aute. Cesta dlho netrvala a za chvíľku sa pred nimi objavilo krásne veľké jazero. ,,Ligoce sa ako nebo!” zvolala Adelka a vyskočila z auta. Farebné motýle poletovali nad jazerom a vytvárali krásne prírodné divadlo. Dedko ukázal Adelke a Kubkovi, ako na háčiky nakrútiť červy, aby sa rybičky chytili.
,,Fúj!” povedala Adelka, zakryla si svoje modré oči a urobila smiešnu grimasu. Jakubkovi to však problém nerobilo a dedkovi pomohol dať červíka na udicu. Adelka ich opodiaľ sledovala prekrývajúc si oči. Dedko Jožko s veľkým šplechnutím hodil udicu do vody a potom všetci spolu čakali. ,,Ako dlho budeme čakať?” spýtala sa vnučka zvedavo. ,,No kým sa rybička nechytí na návnadu,” povedal s úsmevom dedko a popravil si svoj klobúk, aby mu slnko nesvietilo do očí. ,,Dedko, ako tá ryba vie, že má prísť k háčiku?” spýtal sa Kubko zvedavo a zahryzol do chutného džemového chlebíka.
Dedo sa s úsmevom poškriabal po šedivej brade. „Ryby sú tiež zvedavé, vidia červa a myslia si, že je to ich obed. Aj ty si predsa zvedavý na hračky v hračkárstve, no nie?” zasmial sa dedko. Deti len veselo prikývli sledujúc kľudnú vodu v jazere. A v tom sa dedkova a Jakubkova udica pohla. „Dedko! Pozri, myslím, že jednu máme!” skríkol Jakubko od radosti. Adelka pribehla, neverila tomu, že skutočne niečo tak rýchlo ulovili. A tak všetci traja spoločne potiahli udicu. Z vody zrazu vyskočila malá rybka so zelenkastými šupinami, ktorá sa vo vzduchu trepotala tak, že ich všetkých ošpliechala. Opatrne rybku vložili do vedra s trochou vody. „Pozri sa, Jakubko, toto je tvoja prvá ulovená ryba,” povedal hrdo dedko a pochválil vnuka.
A tak pokračoval deň ďalej. Slniečko veselo svietilo a voda sa ligotala. No zatiaľ mali v kýbliku len jednu rybku a ďalším rybkám sa už akosi nechcelo. ,,Aha už sa udica konečne hýbe!” zvolala Adelka, keď si všimla, že ryby konečne zabrali. Potiahli udicu a ulovili ďalšiu malú rybku. Hodili ju do vedra s vodou a čakali kým sa chytia ďalšie. Deň sa blížil pomaly ku koncu a hrejivé slniečko začalo zapadať.
,,Tak a teraz ich pustíme naspäť,” povedal deduško. ,,A prečo?” pýtali sa zvedavo detičky. ,,Tieto rybičky sú malé a nemusíme ich trápiť, lepšie im bude v jazierku spolu, spravíme dobrý skutok a necháme ich plávať,” odvetil múdro deduško. A tak aj bolo. Jakubko a Adelka vypustili rybičky späť do vody. Neboli však smutné. Výlet k jazeru bol skutočne úžasný. Dedko im rozprával príbehy o veľkých rybách, videli rybky, ktoré ulovili a dokonca videli aj sťahovavé vtáky, ktoré sa vracali do teplých krajín. Veru tento deň bol lepší než deň pred telkou a detičky si so sebou odnášali kopu zážitkov.
