Jeseň už bola v plnom prúde a okrem chladného jesenného vánku okolie zdobili aj farebné listy, ktoré nám šušťali pod nohami. Na oknách škôl či škôlok pomaly pribúdali vystrihané oranžové tekvice či vyfarbené listy a ježkovia. Na dnešný deň v škole sa Olívia veľmi tešila.
Dnešné poobedie v škole bolo totiž iné než bežné dni. Dnes sa v ich triede konal deň s rodičmi. Každý rodič musel prísť do školy po vyučovaní, aby spolu s deťmi vyrezávali tekvice. Tekvice sa potom vystavia na okno v triede, a tie najkrajšie poputujú pred hlavný vchod školy. Bola to pekná jesenná aktivita, ktorá mala detičky s rodičmi trošku zabaviť.
Olívii dnes príde na pomoc s tekvicou ocko. Olíviin ocko veľa pracuje, no práve na dnešný deň si spravil voľno, aby ho strávil s dcérkou. Deň sa vliekol ako voda, až kým poobede zazvonil zvonček a bolo po vyučovaní. Pred triedou 4.B už stáli nastúpení rodičia. Natešení sa spolu deťmi zhromaždili okolo stolov, pričom každý z nich mal na stole veľkú oranžovú tekvicu a nástroje na vyrezávanie, vodové farby, štetce, či malé plastové misky na naberanie semienok. Olívia ledva dokázala sedieť, jej ocko stále neprichádzal a ona čakala sama v lavici. Všetci už veselo vyrezávali či maľovali. Bolo to prvýkrát, čo vyrezávala tekvicu v škole a jej ocko stále neprichádzal. Takto určite nevyhrajú. Keď smutne vyberala zrniečka z tekvice, ozvalo sa jej za uchom: ,,Si pripravená urobiť tú najlepšiu tekvicu na svete?” Olívia natešene prikývla: ,,Ty si prišiel!” a ocka objala. ,,Samozrejme, veď predsa nenechám teba a tekvičku smutnú,” povedal ocko s úsmevom a prisadol si k dcérke.
,,Chcem, aby bola hrôzostrašná. Dáme jej široký úsmev s ostrými zubami!” usmiala sa Olívia a pustili sa do vyrezávania. Smiech naplnil miestnosť, keď ruky zmizli v tekviciach a naberali lepkavú, vláknitú dužinu. Olívia sa zachichotala, keď vytiahla hrsť semienok a rozdrvila ich medzi prstami. ,,Fuj, aké to je ale slizké!” zasmiala sa a znechutene vložila semiačka do misky. Olívia s ockovou pomocou vyrezali zubatý úsmev a trojuholníkové oči. Potom jej úsmev ohraničili čiernou farbou. Tekvica vyzerala skutočne strašidelne.
Aj ostatné rodiny okolo nich dorábali svoje tekvice. Niektoré boli strašidelné so zamračenými tvárami, iné mali kostrbaté úsmevy s veľkými okrúhlymi očami. Dušan, ktorý sedel vedľa, vyrezal s maminkou veselú tekvicu, ktorá bola žltej farby. Kamoška Mia zase svoju tekvicu vyrezala do tvaru mačky. Pani učiteľka s radosťou sledovala výtvory, ktoré detičky s rodičmi vytvorili.
Na konci dňa zhromaždili všetky tekvice do radu a umiestnili dovnútra malé čajové sviečky. Keď sa zhasli svetlá, triedou svietili len hrozivé tekvičky. Všetci len ticho stáli a obdivovali svoju prácu. Detičky žiarili hrdosťou, rodičia sa na svoje deti vrúcne usmievali. ,,Keďže sú všetky tekvice prekrásne a všetci ste sa veľmi snažili, všetky poputujú na výstavu pred školu!” povedala s úsmevom pani učiteľka. A tak aj bolo. Všetky tekvičky potom zdobili vchod školy a detičky boli hrdé na svoje výtvory.
,,Toto bol najlepší deň na svete!” zvolala Olívia po ceste domov. Bola rada, že konečne po dlhej dobe strávila prijemné chvíle s ockom, ktorý toľko pracoval. Bol to krásny deň na ktorý dievčatko tak ľahko nezabudne.
