V jednej dedine žila jedna žaba. Bývala v studni, hlbokej a studenej, ale považovala ju za svoj hrad. Tu si žaba skákala a čľapkala a večer hlasno kvákala. Bola tu síce sama, ale bola úplne šťastná. Nemohla pochopiť, prečo ostatné zvieratká tiež nechcú bývať v studni.
Preto sa im žaba často vysmievala a chvastala sa, že nikto nemá lepšie bývanie ako ona. To zase nechápali ostatné zvieratká. Či by niekto z nich chcel bývať sám v studenej a tmavej studni?
Raz sa žaba takto vysmievala líške. Tá sa rozhodla, že žabe ukáže, ako vyzerá svet mimo studňu. Nech vidí, aké je to krásne aj inde. Veď existuje toľko iných miest, ktoré stoja za videnie, než jedna stará studňa.
„Ahoj, žabka,“ zavolala líška do studne. „Vraj máš najlepší hrad na svete a si tou najšťastnejšou žabou na svete.“
„No jasné,“ odpovedala žaba a nadula sa pýchou. „Ideš sa pozrieť? Uvidíš, že mojej studni sa nič nevyrovná.“
„Áno, vskutku, pekná studňa. Ale mala by si prísť pozrieť sa do lesa, kde bývam ja. Sú tam zelené stromy, farebné kvety a veľa zvierat, ktoré tam šťastne žijú spolu. Určite by sa ti tam páčilo,“ lákala líška žabu.
Žaba sa ale zľakla. Nikdy nevystrčila päty zo studne, nič iné nepoznala.
„Čo ak sa stratím? Alebo sa mi niečo stane?“ bála sa žaba.
„Neboj sa. Ja ťa ochránim a po celý čas budem s tebou,“ sľúbila líška.
A tak sa žaba nechala od líšky presvedčiť a vydala sa s ňou do lesa. Tam bola žaba úplne ohromená. Videla nádherné stromy, slnko, ktoré presvitalo vetvami, lístie, vtáky a ďalšie zvieratá, ktoré tu žili. Líška jej ukázala aj potok a rôzne kvety. Žaba zo seba nedokázala dostať ani hlásku. Tak veľmi ju ohromila krása života v lese. A ešte viac sa čudovala, keď počula smiech spokojných zvieratiek, ktoré tam spolu vyvádzali.
Žaba teraz pozerala, ako sú zvieratká skutočne šťastné. A to si dodnes myslela, že šťastie znamená mať svoju studňu. Zrazu si uvedomila, že priateľstvo, dobrodružstvo a láska sú oveľa viac než len jedna temná a chladná studňa.
Keď sa žaba s líškou vrátili k studni, žaba poďakovala.
„Ďakujem, líška, že si mi otvorila oči a ukázala mi svet. Teraz vidím, že je oveľa väčší než moja studňa. Je v ňom toľko krás. Tie zážitky, čo som dnes nazbierala, to je úžasné.“
Líška bola rada, že sa žaba poučila a že sa jej výlet páčil.
Žaba sa vrátila do svojej studne, ale už nebola rovnaká ako predtým. Už sa nikomu neposmievala ani prehnane nevychvaľovala svoju studňu. Teraz často chodila do lesa za zvieratkami, aby sa s nimi hrala a zažívala nové dobrodružstvá. Studňa bola stále jej domov, ale už vedela, že to nie je celý svet. Teraz bola žaba skutočne šťastná a svojím šťastím už nemala potrebu sa nikomu chváliť. Dodnes pri studni víta ostatné zvieratká a rozpráva im svoj príbeh. Chce, aby aj ostatní našli svoje šťastie.
