Za niekoľkými lesmi a niekoľkými poliami bol rybník. Bolo na ňom niekoľko lekien a okolo neho rástlo rákosie. Z rákosia sa pravidelne ozývali pravidelné zvuky. „Kvaky, kvak, kvaky, kvak.“ Také kvákanie znamenalo, že si pri rybníku vykladajú dvaja žabiaci. Volali sa Hop a Skok. Boli to dvaja žabí bračekovia. Žili pri tomto rybníku už veľmi dlho. Cez deň sa pred slniečkom schovávali v rákosí a večer sa uvelebili na niektorom lekne a kvákali svoju pesničku na dobrú noc. Ľudia, ktorí bývali pri rybníku, si na ich kvákanie tak zvykli, že bez toho nemohli ani zaspať. Jeden večer bolo ale niečo inak.
Keď sa zotmelo a hviezdy pomaly vykukovali na oblohe, bolo úplné ticho. Od rybníka nebolo nič počuť. Žiadne kvákanie, ani malé kváknutie. Jednoducho nič. Niečo sa muselo stať. Blízko rybníka býval tiež starý otec Jozef, ktorý sa o rybník odjakživa staral a tak samozrejme poznal aj malé žabiačiky. Vedel, že keď večer nepočuje ich kvákanie na dobrú noc, že to nie je len tak. Išiel sa teda pozrieť k rybníku, čo sa deje.
Prechádzal pomaly rákosím a svojou palicou odhŕňal každé steblo na stranu. Keď sa zrazu pred ním objavil malý žabiak Skok. Skákal pred Jozefom tak vysoko, že sa starý otec nestačil čudovať. „Vari sa stalo niečo bračekovi?“ spýtal sa starý otec žabiaka a opatrne si ho vzal do ruky. Skok divoko kýval hlavou, že áno. „Tak ma k nemu zaveď a rýchlo prosím.“ povedal starý otec Jozef žabiačikovi a položil ho na zem. Ten sa rozskákal hlboko do rákosia a doviedol starého otca k bračekovi.
Hop ležal na chrbte a ťažko dýchal. Starý otec sa k nemu sklonil, počúval, ako dýcha a potom si všimol jeho nafúknuté bruško. „Hop má choré bruško. Asi niečo zlé zjedol. Potrebuje čo najrýchlejšie odvar z liečivých byliniek. Neboj sa. Vezmem si ho k sebe domov, urobím mu vodný kúpeľ a budem mu dávať ten odvar. Za pár dní bude v poriadku, ale teraz nesmieme zaháľať. Musíme konať rýchlo. Poď za mnou.“ povedal starý otec Skokovi a opatrne vzal Hopa do dlaní.
Čo najrýchlejšie sa s ním ponáhľal domov. Urobil mu vodný kúpeľ, kde ho pravidelne namáčal a dával mu odvar z liečivých byliniek, ktorý vedel uvariť len starý otec. Skok medzitým na bračeka dohliadal a čakal, kým mu bude lepšie.
Za pár dní už bol Hop ako rybička. Teda ako žabička. Bruško mu spľaslo a už ho nebolelo. Starý otec Jozef už ho mohol dať späť k rybníku.
Teraz sú už Hop aj Skok obaja spokojní v rákosí. Každý večer kvákajú na dobrú noc a dedkovi sa pri tom veľmi dobre zaspáva. Obaja žabiaci sú deduškovi vďační, že sa o ich rybník a o všetkých čo tam žijú dobre stará.
A tiež už vedia, že si musia dávať pozor na to, čo zjedia.
