V jednom rybníku žili žaby. Mali sa tam veľmi dobre, nič im nechýbalo, a tak sa začali nudiť a vymýšľať rôzne nezmysly. Tu ich napadlo, že by mali mať kráľa. Ihneď začali hlasno kvákať, aby privolali pozornosť boha Dia.
Zeus začul hlasné kvákanie, rozhrnul mraky a pozrel sa na rybníček. Žaby tam poskakovali a hlasno pokrikovali k nebu.
„Čo sa to tu deje? Prečo toľko kvákate?“ pýtal sa Zeus.
„My by sme chceli mať svojho kráľa, aby nám vládol,“ odpovedali žaby.
A tak len Zeus pokrčil plecami a poslal im kráľa. Bol tak veľký, že keď dopadol na hladinu rybníka, ozvalo sa ohlušujúce špliechanie. Žaby sa tak zľakli, že sa schovali pod vodu.
Niekoľko dní panovalo pri rybníku nezvyčajné ticho. Žaby sa schovávali pod vodou a báli sa vyliezť von. Až po niekoľkých dňoch sa jedna z žiab osmelila a vykukla z vody. Na hladine plávala veľká klada.
„Náš kráľ je skutočne veľký,“ kvákla.
Zvedavé žaby sa pomaly jedna po druhej prišli pozrieť tiež. Vyskákali na kladu a starostlivo si ju prezerali. Potom na nej začali poskakovať, plieskať do nej nohami a posmievať sa jej.
„Pán kráľ, vy ste ale lenivý ťažkotonážnik,“ chechtali sa žaby.
Zeus to z nebies videl a len krútil hlavou. Hlúpe žaby, nevedia sa správať, pomyslel si, ale nechal to tak.
Tak sa žaby bavili niekoľko dní, než ich klada začala nudiť. A začali znova kvákať svoje prosby a volať boha Dia.
Zeus zhliadol na žabky, veľmi rozladený, že ho budia zo spánku tak skoro.
„No čo je zas? Nemôžete svoje prosby oznámiť svojmu kráľovi?“ hneval sa Zeus.
„Mocný Zeus, náš kráľ je nanič,“ sťažovali sa žaby. „Je strašne lenivý, nič nerobí a vôbec tu nerozhoduje. Navyše je mierny, nikoho netrestá, to má byť nejaký kráľ?“
„Dobre, pošlem vám iného kráľa,“ rozhodol Zeus.
A čo sľúbil, to splnil. Poslal žabám bociana. Bocian nebol práve najlepší kráľ, akého si žaby predstavovali. Naháňal ich a snažil sa ich zjesť. Žaby sa nemohli ísť bez strachu ani prejsť rákosím. Všade na ne číhal hladný bocian, aby ich chytil do zobáka.
„Zeus, Zeus, kvá, kvá, kvá, pomôž nám!“ volali žaby zase, ale Zeus sa na ne veľmi hneval.
Prvý kráľ im prišiel veľmi mierny a lenivý, tak nech si teraz majú kráľa zlého, keď toho dobrého nechceli.
