Kde bolo, tam bolo, raz jedno kráľovstvo. Bolo však iné než tie, aké poznáme. Bolo totiž pod vodou, ďaleko od sveta ľudí. V kráľovstve na korálovom útese žili nevídané podmorské tvory, krásne ryby, aké svet ešte nevidel, ale aj morské panny – Aurélia, Luna a Marisa.
Všetky boli známe svojimi ligotavými zelenými chvostami, krásou a šikovnosťou. Každá morská panna mala nádherné vlasy. Aurélia mala krásne ružové, Luna dlhé modré a Marisa červené. Svoju krásu a ich koralový útes však museli pred ľuďmi schovávať.
Bol krásny slnečný deň a na vode sa trblietalo slnečné svetlo, ktoré vo vlnách vytváralo farebné dúhy. Aurélia, Luna a Marisa sa hrali pri hladine a chichotali sa, keď naháňali kamoša delfína Flipa, ktorý robil trblietavé bubliny a vyskakoval veselo nad hladinu. Potom sa naháňali okolo korálov vo svojom kráľovstve.
Nad ich podmorským kráľovstvom sa zrazu zatiahlo. Bolo to zvláštne, keďže bol krásny slnečný deň, no nad koralmi sa objavil tmavý fľak. Niečo bolo na hladine. Aurélia opatrne vykukla na hladinu, zodvihla zrak a zalapala po dychu.
„Loď!“ zašepkala s údivom, no strachom v hlase. Bola to loď, ktorá lovila ryby.
„Ľudia sú nebezpeční, nemôžu nás nájsť,“ zvolala ustarostene Luna, ktorá s Marisou tiež vykukla zvedavo na hladinu.
Sestry vedeli, že musia byť opatrné okolo lodí, pretože námorníci boli často zvedaví na tajomné morské tvory útesu. Nemohli objaviť ich kráľovstvo! Rýchlo sa potopili, ich chvosty sa blýskali v žiari slnka. Sestry i kamoš Flip uháňali preč od ich útesu. Nemôžu ich zaviesť priamo k nim domov! No už bolo neskoro. Loď sa otočila a do vody padla veľká sieť, ktorá sa približovala k nim. Flip sa v diaľke stratil, no posádka lode ich zbadala.
Lune sa rozbúšilo srdce, keď cítila, ako jej sieť prešla okolo ružového chvosta.
„Musíme sa dostať preč! Ak nás chytia, už sa nikdy nevrátime domov!“ plakala a plávala rýchlo, ako len vládala. Aurélia bola zo sestier najrýchlejšia a plná odvahy.
„Poďme plávať smerom k skalnatému útesu pri ostrove. Sieť sa cez husté kamenisté útesy nedostane a loď sa nebude tak ľahko pohybovať,“ napadlo Auréliu.
Sestry súhlasili a švihnutím chvosta vyrazili smerom k okraju ostrova, ktorý obklopovali vysoké skaly. Morské panny okolo nich šikovne preplávali. Loď zastala, neschopná cez skaly pokračovať v pátraní. Síce sieť bola stále za nimi, zamotala sa do skaly a roztrhla sa. Sestry rozmýšľali, ako odlákajú loď ďaleko od nich a ako sa dostanú späť domov.
Zrazu sa pred nimi objavil ich kamoš, delfín Flip.
„Mám nápad!“ zvolal hrdo a vyplával na hladinu. Vyskočil vysoko z vody a špliechal v blízkosti lode tak silno, ako len vedel.
Posádka bola prekvapená náhlym špliechaním, myslela si, že ide o oveľa väčšieho morského tvora. Nechali roztrhnutú sieť v skalách a uháňali preč za podivným morským tvorom, i keď to bol v skutočnosti iba delfín Flip. Delfín sa ponoril do vody a so špliechaním viedol loď ďaleko od skál, ostrova a hlavne od domova, korálového útesu.
Keď loď odchádzala a vzduch bol čistý, sestry plávali pomedzi skaly, aby sa dostali späť domov, do bezpečia. Skryli sa vo svojom kráľovstve pod veľký korál a sledovali, ako tieň lode mizne v diaľke.
Keď bolo pobrežie čisté, Flip sa vrátil späť do kráľovstva.
„Odlákal som ich až ďaleko do stredu tmavého oceánu. Odtiaľ sa už k nám nevrátia,“ povedal hrdo delfín.
„Zachránil si nás!“ zvolala Marisa a spolu so sestrami objali ich kamaráta delfína.
Vo svojom kráľovstve Aurélia, Marisa a Luna vyrozprávali príbeh svojim kamošom, rybičkám a iným tvorom o tom, ako k nim prišla nebezpečná loď a ako ich Flip zachránil. Všetci v korálovom útese vedeli, že musia byť viac opatrní, ľudí sa báli ako ničoho iného. Nikdy však sestry nezabudli na dobrodružstvo a šikovnú tímovú prácu, ktorá ich zachránila pred odhalením.
Zakaždým, keď v diaľke uvideli akúsi loď, schovali sa tak, aby ich nikdy nikto nenašiel a aby ich tajomstvá zostali v bezpečí pred svetom.
