Niekde za rohom len kúsok – bojí sa zubára malý zajačik.
Zajačik Bing sa schovával pod lavičkou a nechcel za žiadnu cenu vyliezť. Ráno pri raňajkách totiž zahryzol do mrkvičky a rozbolel ho z toho zúbok. Flop mu povedal, že musí ísť k pani doktorke – zubárke. Tej sa ale Bing veľmi a veľmi bál.
„Bing, vylez von. Už by sme mali ísť,“ dohováral mu Flop.
„Ja sa veľmi bojím, Flop. Nechcem ísť k zubárke.“
„Ja viem, Bing, že máš strach. Ale pani zubárka ti pomôže.“
Ale Bing sa stále triasol v úkryte.
Našťastie šla okolo Sula.
„Ahoj Flop. Jé, vy sa hráte na schovávačku?“
„Ahoj Sula. Nie, nehráme sa na schovávačku,“ vysvetľoval Flop. „Binga bolí zub a bojí sa ísť k zubárke.“
Sula si kľakla vedľa lavičky, aby bola hneď vedľa Binga.
„Bing, ja som už u zubárky bola. Ver mi, naozaj sa nemusíš báť. Je veľmi milá.“
„Keď ma to bolí. Nechcem, aby mi na ten zúbok vôbec siahala,“ kňučal Bing.
„Ona ti ho opraví, aby ťa nebolel,“ vysvetlila mu Sula.
„Čo ak to bude bolieť ešte viac?“
„Toľko ťa to bolí?“ pýtala sa Sula.
„Hmmm.“
„Tak už to horšie byť nemôže. Alebo snáď áno?“ usmiala sa Sula.
Bing sa trochu zasmial a vyliezol spod lavičky.
„Asi máš pravdu. Horšie už to byť nemôže. Ale aj tak sa bojím.“
„Ja pôjdem s tebou a budem ťa držať po celý čas za ruku,“ sľúbila mu Sula a vyrazili spoločne k zubárke.
Popoludní už Zajačik Bing behal po lúke a radostne vyskakoval do výšky.
„Ahoj Bing,“ pozdravil ho Pando. „Vidím, že už ťa zúbok nebolí.“
„Ahoj Pando. Nebolí. Bol som u zubárky a tá mi ho opravila. Najprv som sa strašne bál, ale keď bolo po všetkom, zistil som, že som sa vlastne bál úplne zbytočne. Nabudúce sa už báť nebudem. Teraz už môžem zase chrúmať mrkvičku.“
„To sú dobré správy, Bing. Oslávime to zmrzlinou, čo ty na to?“ navrhol Pando.
„Áno, jupí!“
A tak bol zúbok zachránený a Bing s priateľmi zažili veľmi pekné popoludnie.
