Niekde neďaleko, len kúsok – dostal kvetinku malý zajačik.
Bol krásny letný deň. Zajačik Bing si doma pochutnával na zelenine, keď niekto zazvonil pri dverách.
„Kto to asi je, Flop?“
„Neviem, Bing,“ povedal Flop. „Musíme sa ísť pozrieť.“
Za dverami stála Sula.
„Ahoj, Sula,“ pozdravili ju Bing a Flop.
„Ahoj, Bing. Ahoj, Flop. Priniesla som ti, Bing, malý darček,“ povedala Sula a schovávala niečo za chrbtom.
„Jé, a čo?“ vyzvedal Bing.
Sula vybrala nádhernú kvetinu v kvetináči s červenými kvietkami.
„Prekvapenie, Bing! Tá je pre teba,“ zvolala Sula.
„Tá je nádherná, Sula. Aké má krásne červené kvety,“ radoval sa Bing a vzal si od Suly kvetinu. „Vystavím si ju niekde, aby som na ňu stále videl.“
„Bing, nezabudol si na niečo?“ spýtal sa Flop.
„Nie, áno. Ďakujem ti, Sula.“
„Nemáš za čo, Bing. Maj sa.“
Sula sa rozlúčila a odišla. Bing sa nemohol na kvetinku vynadívať. Behal po izbe a skúšal, kde by bola najkrajšia. Že by na okne? Alebo na poličke? Alebo na skrini? Alebo pod posteľou? Nie, tam nie. Tam by na ňu predsa nevidel.
„Tak už vieš, kam ju dáš?“ pýtal sa Flop.
„Už asi áno. Nechám si ju tu na poličke. Uvidím na ňu aj z postele aj z hracieho koberca.“
A tak si Bing vystavil kvetinku na poličku a každý deň sa z nej tešil.
Lenže jedného dňa ráno sa stalo niečo divné.
„Flop! Poď sem rýchlo! Moja kvetina je asi smutná,“ volal Bing.
„Čo sa tvojej kvetine stalo, Bing?“
„Je celá zvädnutá. Vôbec už nie je taká krásna, ako bola pred pár dňami,“ hovoril smutný zajačik.
„A polieval si ju?“ pýtal sa Flop.
„Pre pána, Flop! Ja som ju zabudol polievať. Moja kvetina zvädla, pretože nemala vodu!“
Zajačik Bing hneď bežal po kanvičku s vodou.
„Áno, áno,“ hovoril Flop. „Aj kvetina potrebuje napiť, tak ako ty, Bing. Inak by nemohla rásť.“
„Teraz už to viem. A už ju nikdy nezabudnem poliať. Sľubujem. Hlavne keď sa zase narovná.“
Keď sa prišiel popoludní s Bingom hrať Pando, kvetina už bola zase krásna.
„Jé, ty máš krásnu kvetinu,“ povedal Pando obdivne.
„Vďaka. Tú mám od Suly,“ usmieval sa Bing. „Keď som ju dostal, bola veľmi krásna, tak ako teraz. Ale úplne som zabudol, že kvety sú tiež živé a potrebujú vodu. A tak mi kvetina zvädla. Vyzerala škaredo a smutne. Začal som ju polievať a už je zase krásna. Teraz ju budem polievať každý deň, aby už nikdy nemusela smutne vešať kvietky a robila mi tu radosť.
„A ja som asi tiež kvetina,“ povedal Pando a zvesil ruky na zem. „Vadnem, mám smäd.“
„Ideme sa rýchlo poliať,“ navrhol Bing. „Flop urobil skvelú limonádu. Tak rýchlo na ňu.“
A tak sa zajačik Bing naučil niečo veľmi dôležité. Totiž starať sa o ostatných. Zatiaľ len o kvetinku, ale je to skvelý začiatok.
