Viete o tom, že Zima mala dcéru? Tá dcéra sa volala Fujavica. Bola to krásna dievčina s bielou pokožkou a dlhými bielymi vlasmi. Oblečené mala dlhé šaty posiate vločkami. Keď jej mama prikázala, vyliezla Fujavica z postele a spustila sa dole na zem, kde tancovala pomedzi oblaky. Snehové vločky jej vyskakovali z šiat a padali na zem a na ľudí. Čím tancovala Fujavica rýchlejšie, tým bol silnejší vietor a tým padalo vločiek viac.
Fujavica však bola v poslednom čase smutná. Bola nešťastne zaľúbená do princa Damiána. Každý deň sa prihnala k zámku, v ktorom býval, a zúrivo tancovala, aby si ju všimol. „Pozrite princ, ako tá Fujavica vonku tancuje. Ľudia sú už z tohto počasia unavení. Neustále len fúka a sneží. Snehu už je do pol pása a všetci mrznú.“ Princ bol tiež z tohto zlého počasia nešťastný. Zimu a sneh nemal rád. Keď už Fujavica tancovala tridsať dní, rozhodol sa, že ju vyhľadá a prikáže jej, nech už z jeho kráľovstva odíde. Vysadol na koňa a uháňal do snehového závoja. Fujavica sa potešila, že za ňou princ prišiel, a princ, keď uvidel jej krásu, okamžite sa do nej zaľúbil.
Fujavica sa tak roztancovala, že princa strhla so sebou a vzala ho do svojho kráľovstva. Domov do zámku sa vrátil len princov kôň. Ľudia princa oplakávali a smútili za ním. Mysleli si, že niekde v hore zamrzol a zomrel. Niektorí vraveli, že ho Fujavica zahnala do svojho kráľovstva a tam ho teraz väzní. Opak bol však pravdou.
Princ bol s Fujavicou šťastný a trávili spolu celé dni. Tak sa koľkokrát stalo, že prešli aj celé mesiace, kým Fujavica vybehla zas na zem a spustila zo svojich šiat snehové vločky. Ak u vás nesneží, tak to je zrejme preto, že nemôže ani len na chvíľu opustiť svojho princa, ktorého tak veľmi ľúbi.
