Bubík a Zubomila si po obede vzali metly a vydali sa do lesa za zajačikom.
„Dobrý deň, kamaráti,“ volal Veľkozajac, keď ich uvidel, a radostne pri tom poskakoval.
„Dobrý deň, zajačik. Ideme upratovať. Máme metličku aj pre teba,“ povedala Zubomila.
„Jé, to ste milí. A prečo sa tváriš tak kyslo, Bubík?“
„Nemám rád upratovanie a dnes to nie je o ničom inom,“ sťažoval sa Bubík. „Ráno som bol strašiť v kostole a tam tiež upratujú.“
„A hovoril pán farár niečo pekné?“ pýtala sa Zubomila. Dúfala, že sa Bubík niečo zo sveta ľudí naučí.
„Ale áno. Že sa dneska nič zásadné u Ježiša nedialo. Akože ten Ježiš ľuďom rozprával nejaké historky, ktoré sa nepáčili iným ľuďom, ktorí tam v tej krajine vládli. A začali premýšľať, čo by si na neho vymysleli. Štvalo ich, že ho ľudia majú radšej. Bola to nuda, vyparil som sa, len čo som farára znova vystrašil. Tentokrát som mu niekoľkokrát zhodil metlu, hihihi.“
„Bubík, ty si teda prípad,“ zavrčala Zubomila.
„Jarné upratovanie sa robilo aj predtým,“ potvrdil zajačik. „Ľudia upratovali a vymetali pavučiny a prach, aby vymietli choroby. Niekedy dokonca ten zametený prach vyhadzovali až za križovatkou, aby im nepriniesol smolu. Tiež sa umývali okná, vyhadzovali nepotrebné veci a bielili sa steny.“
„To nás tu všetko čaká,“ povedala Zubomila a vrhla sa do kurína. Odvážne vymetala všetky pavučiny a vyháňala pavúky von.
„Tak rob, Bubík, zametaj podlahu,“ volala na neho.
„Keď ja…“
„Nehovor, že sa strašidlo bojí pavúkov.“
„Nie! Ja sa nebojím ničoho. Len tých veľkých a chlpatých,“ povedal Bubík.
„Veľkých a chlpatých ľudí?“
„Si trdlo, ségra. Jasné že pavúkov.“
Bubík prekonal strach. Čo by pre sliepočku neurobil, že? Navyše by potom nedostal ani nádielku. Nezostalo mu nič iné, len sa strachu postaviť čelom.
Akonáhle bolo pozametané a pavučiny preč, prišiel zajačik umyť okno.
„Preto sa utorku hovorí Šedivý utorok. Od pavučín a prachu,“ pripomenula Zubomila.
„Kdeže, môže byť aj žltý,“ povedal zajačik. „Podľa počasia. Dnes je zamračené, tak je naozaj šedivý. Ale keď svietilo slniečko, hovorilo sa mu aj Žltý utorok.“
„To je pekné.“
„To áno. Vidieť slniečko po dlhej zime je vždy pekné. Ľuďom vracia úsmevy na tváre a zvieratká sa naň chodia vyhrievať. Slniečko budí muchy a ďalší hmyz zo zimného spánku, budí aj veľkých spáčov, ako napríklad medvede. Všetci sa na jar tešia. Preto ju tak oslavujú. Majú radosť, že sa jej dožili a zima je za nimi,“ rozplýval sa zajačik.
Okno bolo umyté, steny vymetené a podlaha zametená do posledného smietka.
„Ale že to tu prekuklo, čo myslíš, ségra?“
„Je to krásne. A pozri, čo som vzala.“
Zubomila vytiahla malú bielu záclonku s veľkonočnými vajíčkami a kvietkami. Povesila ju na okno kurína a zviazala mašličkou.
„Teraz je to skutočná nádhera.“
Sliepočka kotkodákla. Teraz sa už nikto nezľakol. Všetci sa usmievali, keď videli, že im zniesla sivé vajíčko.
„Veľkosliepka sa uzdravuje,“ radoval sa zajačik. „Ale ešte nie sme s prácou na konci. Zajtra to bude chcieť veľkonočnú a jarnú výzdobu.“
„Pripravíme si vajíčka, farbičky, štetce, mašle a nejaké pekné vetvičky,“ sľúbila Zubomila.
„A ešte by sme sem mali dať mlieko,“ povedal zajačik a nalial trošku mlieka do misky v rohu kurníka.
„To nie je mačka, zajko,“ krútil nad tým Bubík hlavou. Myslel si, že sa zajačik zbláznil.
„To nie je pre sliepočku,“ vysvetlil hneď zajačik. „To je pre domácich škriatkov. Aby boli dobrí a pomáhali v domácnosti.“
„No jasné, Fraňovi by sme tiež mali niečo naliať,“ spomenula si Zubomila.
Fraňo bol ich domáci škriatok. Veľmi často sa neukazoval, ale vzorne sa staral o ich domácnosť. Zbieral omrvinky, upratoval drobný neporiadok, strážil potraviny pred škodcami, vyháňal pavúky a omietal pavučiny a vôbec všelijako pomáhal, aby sa im doma držalo šťastie.
„Tak zajtra sa tu stretneme znova,“ lúčila sa Zubomila so zajačikom.
„Ach jaj, mne sa domov ani nechce,“ bručal Bubík.
„Prečo nie?“
„Pretože budeme zase upratovať. Mamka s tatkom nám určite nejakú úlohu pridelia. Alebo si myslíš, že by si chceli jarné upratovanie užívať sami a ani sa nerozdeliť?“
„Nebude ťa, Bubík, ubúdať, keď si upraceš ten binec vo svojej izbičke,“ usmiala sa Zubomila a obe strašidlá sa vybrali domov.
Úloha: Pomôžte doma pri upratovaní, alebo si skúste upratať v izbičke. Môžete si tiež nakresliť domáceho škriatka podľa toho, ako si ho predstavujete.
Za odmenu si vyfarbite ďalšie vajíčko sivou farbou. Alebo žltou? Pozrite sa z okna, slniečko alebo zamračená obloha vám napovie.
