Bubík sa konečne dočkal. V kostole sa dnes oslavovalo. Ale do nejakej párty s konfetami, akú si on predstavoval, to malo ďaleko. Napriek tomu tam bolo za celý týždeň najveselšie. Ľudia tam chodili s jedlom, mazancami, barančekmi a perníčkami a nechávali si všetky tie dobroty od pána farára posvätiť.
Bubík sa vždy tu a tam nenápadne prikradol a ochutnával, čo kto priniesol dobrého. Jednej babičke tak zmizol koláčik, ďalšia pani sa čudovala, prečo má nahryznutý mazanec, a jeden pán zase prišiel o kus salámy.
Keď sa už oslavy Zmŕtvychvstania pána Ježiša presunuli z kostola späť k ľuďom domov, prejedený Bubík sa začal nudiť. Tak vyrazil za zajačikom do lesa.
Zubomila už tam čakala.
„Ideš neskoro, Bubík.
„Ospravedlňujem sa, ale nohy ma sotva nesú. V kostole to bolo dnes super. Toľko jedla!
„No ešte aby nie. Dnes je pre kresťanov hlavný deň osláv.
„Kto sú kresťania? Myslel som, že do kostola chodia ľudia,“ divil sa Bubík a hladkal si prejedené bruško.
„Kresťanstvo je, jednoducho povedané, viera v Boha a Ježiša a ďalšie príbehy a postavy z Biblie, tej knihy. O tej som ti už hovorila,“ vysvetlila Zubomila.
„Všetci ľudia vždy vítajú jar,“ pridal sa do toho zajačik.
„To áno. Ale potom prišiel príbeh o Ježišovi a ďalšie príbehy, ktorým niektorí ľudia veria. A na oslavy jari pripadá práve príbeh o smrti a znovuzrodení Ježiša. A to Zmŕtvychvstanie je práve dôvod na oslavy a slávi sa práve dnes v nedeľu.
„A čo pondelok? Vtedy sa predsa koleduje a bude nádielka,“ pripomenul Bubík.
„Ty už zase myslíš iba na jedlo,“ vyhrešila ho Zubomila. „Ale áno, zajtra sa chodí koledovať a chodí náš zajačik s nádielkou. Ale to už nesúvisí s Ježišom.
„A pretože bude tá koleda,“ chytil sa toho zajačik, „pôjdeme hľadať vŕby, aby sme mali prútie na korbáče.“
Strašidlá i zajačik sa vydali k potôčiku, pri ktorom rástli vŕby. Nastrihali si prútiky a plietli korbáče. Bubík mal hotovo ako prvý.
„A teraz ťa omlátim, segra.
„Omladím, ty truľo. Mlátiť ma nebudeš. A chýbajú ti tam stužky.
„Omlátit alebo omladiť, to je jedno. Mladá si hádam dosť.
„Zubomila má pravdu,“ poučil ho zajačik. „Omladiť je správne. Korbáčom sa nikto nemláti, len tak ľahučko, len akoby. Ľudia to robia preto, aby ich ženy a dievčatá boli zdravé. Ale ešte skôr sa omladili všetci – aj muži. Chodili v takom koledovacom sprievode.
„No, dnes už chodia na koledu len chlapci,“ hovorila Zubomila. „Predtým si mali upliesť korbáč už na bielu sobotu a dať naň len bielu mašľu. Tie ďalšie im tam pridávali vyšľahané dievčatá. A koledníkov, ktorí prídu po poludní, smú dievčatá polievať vodou. A to platí aj dnes.
„A čo s korbáčom po koledovaní?“ pýtal sa Bubík. „To ho potom môžem zahodiť aj s tými mašľami?“
„V niektorých krajoch sa korbáč zasadí do zeme. Keď je z čerstvých prútikov, môže zakoreniť a vyrastie z neho vŕba,“ hovorila Zubomila. „Môžeš to pokojne vyskúšať.“
„Husté,“ zahučal Bubík.
„Čože?“ divil sa zajačik Bubíkovmu výrazu.
„Ale to nič. To je jeho normálny prejav hlbokého údivu,“ vysvetlila Zubomila.
Korbáče mali upletené. Pridali ich sliepočke do kurína ako výzdobu. Sliepočka však na hniezde nesedela. Pobehovala vonku, zobala zrniečka a veselo kotkodákala.
„Vyzerá to, že sliepočka je už v poriadku,“ radoval sa zajačik.
Sliepočka súhlasne zakotkodákala a zniesla krásne farebné vajíčko. Vyzeralo to naozaj slávnostne.
„To je krása! Takéto budem mať určite v nádielke ja,“ povedal Bubík.
Zajačik sa len zasmial. Poďakoval strašidlám a povedal im, aby zajtra prišli na koledu aj k nemu a sliepočke.
„A naučte sa nejakú peknú básničku na koledu,“ pripomenul zajačik.
„Ja už viem,“ chválil sa Bubík a spustil:
„Ja som strašný koledníček, tetička,
prišiel som pre čokoládové vajíčka.
Ak nemáte čokoládu, dajte aspoň perníček,
ja som strašne hladný koledníček.
„No, strašný koledníček teda si,“ povedala Zubomila. „Zajačik hovoril, že máš vymyslieť peknú koledu. Peknú!“
„Tak možno ma ešte niečo napadne. Do zajtrajška je času dosť.
Snáď na to koledovanie budú mať pekné počasie. Bubík by veľmi nerád zmokol. A koleda? Ona ho po ceste nejaká napadne. Teraz mal aj tak plnú hlavu toho, či už má mamička hotové perníčky, ktoré by potrebovali ochutnať.
Úloha: Skúste upliesť korbáč alebo sa naučte nejakú veľkonočnú koledu.
Za odmenu si dnes vyfarbite vajíčko podľa seba. Ale nech je nádherné, farebné a slávnostné.
