Na štvrtý deň lyžiarskeho výcviku zvieratiek sa uskutočnili preteky. Tie vyhral medvedík. Bol jednoznačne najrýchlejší. Rútil sa dole kopcom ako kométa. Zvieratká ho za jeho odvahu obdivovali a víťazstvo mu priali. Teda až do chvíle, kým medvedík nezostal pyšný a namyslený.
Stačilo, aby mu na krk zavesili medailu a zabudol na to, kým bol pred tým a ako sa správal k ostatným. Teraz zostal protivný a ostatným zvieratkám sa to nepáčilo. Vykračoval si ako pán predbiehal sa pri bufete a všetkých unavoval svojimi rečami o tom, aký bol úžasný. On vie lyžovať NAJLEPŠIE! On je NAJRÝCHLEJŠÍ! On ma NAJLEPŠÍ ŠTÝL.
Tu to už zvieratká nevydržali a začali ho provokovať. Možno si najrýchlejší a najlepší, ale predsa sa bojíš ísť dole po čiernej zjazdovke, že? Medvedík sa zamyslel. Čiernu zjazdovku mali zakázanú. Nemohli sa na nej lyžovať. Bola len pre najlepších lyžiarov. Skúšal to zvieratkám vysvetliť no tie sa len zasmiali a povedali mu, že sa vyhovára! Tak to teda nie! Nahneval sa medvedík! Pôjdem dole po čiernej zjazdovke a uvidíte. Zlyžujem ju rovnako rýchlo a dobre ako každú inú. Medvedík sa však aj trochu bál. Táto časť kopca bola naozaj prudká. nedbal však na to.
Musel ukázať, že je to pre neho nič, inak sa mu budú smiať! Pustil sa dolu a pridával na rýchlosti. Zrazu však narazila na ľadové miesta. Lyže mu kĺzali po zjazdovke ako korčule. On však nedbal a pridával na rýchlosti a tu …. Bám! Padol do kríka a zostal nehybne ležať. Keď zvieratká videli, že sa medvedík nevracia, povedali všetko učiteľke a tá ho išla hľadať. Našla ho v kríkoch celého doudieraného a so… So zlomenou nohou!
A tak už medvedík dolyžoval. Doplatil na svoju pýchu a skončil v nemocnici. Ešte mesiace po tom, ako sa vrátili z lyžiarskeho mal nohu v sadre. Medailu z pretekov si však stále opatroval.
