Bola raz jedna krásna zoologická záhrada plná zvieratiek, ktorá sa rozprestierala na konci mestečka. Do zoologickej záhrady chodili detičky s rodičmi z celého kraja aby sa popozerali na krásne zvieratká z rôznych kútov našej zemegule.
V maličkej mestskej Zoo sa môžeme poprechádzať uličkami a môžeme natrafiť na krásneho sivého afrického sloníka Dumbyho, veselých tučniakov z Antarktídy a taktiež na veľkú žirafu s dlhým krkom, ktorá žije vo výbehu so svojím malým hravým mláďatkom. Taktiež môžeme stretnúť statného kráľa džungle a to levíka Hrivíka, ale i tajomných krokodílov či veľa veselých opičiek, ktoré najviac ľúbia skákať po stromčekoch a papať banániky.
V Zoo je i mnoho ďalších iných zvieratiek, ktoré sa každý deň tešia na detičky, ktoré ich prídu navštíviť. Avšak dnešný slnečný májový deň v Zoo je trošku iný než tie ostatné. K zvieratkám do Zoo pribudne nový člen a to malé tigríča Kyra, ktorého dobrí ľudia zachránili z Afriky, kde nemal rodinu a bojoval o svoj život. A my uvidíme, ako sa mu bude v jeho novom domove páčiť.
Malé tigríča Kyra sa však veľmi bojí, je plachý a nikoho nepozná. V Afrike rodinu nemal a veľmi sa bál ostatných zvieratiek. Pracovníci v Zoo pomaly vybrali malého tigra a dali mu papať či piť, boli však veľmi opatrní a malému tigríkovi pripravili pekný nový domov – veľký výbeh, miestečko, kde bude žiť a kde sa na neho môžu pozerať zvedavé detičky z celého kraja. Milá pani v Zoo pomaličky dala Kyru do výbehu a pekne ho pohladkala po krásnej srsti. Tigrík si však na svoj nový domov stále nevedel zvyknúť. Ľudí a zvieratiek sa bojí a stále sa schováva pod stromčekom vo svojom výbehu. Vedľa malého tigra býva jeho sused, veľký statočný lev Hrivík.
„Ahoj, ja som lev Hrivík, nemusíš sa ma báť,“ povedal lev malému tigrovi, ktorý sa stále schovával schúlený pod stromčekom vo svojom výbehu.
„Ja sa bojím, nikoho tu nepoznám,“ prehovoril malý tigrík levovi, ktorý na neho hľadel zo svojho výbehu hneď vedľa. Levík Hrivík mu potom vysvetlil, že sa nemá čoho báť, ľudia tu sú dobrí a že všetky zvieratká budú jeho kamaráti. Tigrík sa však bál, lebo rodinu nikdy nemal. Levík Hrivík prišiel bližšie k malému tigrovi, popravil si svoju veľkú zlatú hrivu a povedal tigríkovi, že všetci ľudia čo sú tu sú priateľský. Ako dni ubiehali, malé tigríča sa stále schovávalo pod svojím stromčekom, ledva čo to spapal, pretože sa stále veľmi bál. Levík Hrivík spolu s ostatnými zvieratkami v Zoo sa ho každý deň snažili presvedčiť nech sa trošku osmelí, snažili sa ho rozveseliť, avšak Kyra mal veľký strach.
A ako sa tigríkovi páčil pobyt v Zoo? Osmelil sa trošku či sa stále veľmi bál? To sa milé moje detičky dozvieme v ďalšej časti.
Neviem kto to pise alebo skor preklada ale katastrofa 🙁 nestaci pouzit zdrobneniny a je to automaticky pre deti, vybavene :-/
Presne! Štýl, akým je rozprávka písaná – katastrofa.