Bol raz jeden malý oslík, ktorý sa všetkého bál. Žil na veľkej farme, kde však veľa kamarátov nemal. Volal sa Sivík, pretože bol celý sivý ako tie tmavé mraky, ktoré sa na nás škaredo mračia keď prší. Malý oslík Sivík však cítil, že na farmu nezapadá. Cítil, že vo veľkom svete ho čakajú ešte nové dobrodružstvá či skutoční priatelia. Veril, že jedného dňa svoj strach prekoná.
Jedného dňa, starý šedivý farmár priniesol do výbehu nového oslíka. Jój, ale ako sa ho malý oslík Sivík bál! Schúlil sa pod slamu a čakal čo sa bude diať. Bodaj by aj on bol taký veľký! No čo narobí. A veru .. mal sa báť aj čoho..veľký oslík bol totiž oveľa väčší ako maličký Sivík a stále si ho za to doberal. „Si malý ako mačka, haha!“ hovorieval mu. Malého Sivíka, to veľmi trápilo. Ono sa to zmení.. raz určite.
Mesiac zapadol za obzor a tmavé mraky zvádzali na nebi ťažký boj. Veľké kvapky jedna za druhou padali na veľký ranč. Malý Sivík bol schovaný v stodole a triasol sa od strachu. Búrok, tak ako aj všetkého sa veľmi bál.
„Čoo sa bojíš?!“ robil si z neho srandu veľký oslík. Ale veď báť sa je normálne, hovoril si stále… každý sa predsa niečoho bojí. Len malý oslík Sivík, sa bál všetkého.
Keď tu zrazu, pri stodole, udrel veľký blesk. To bol ale hrom! Malý Sivík sa tak zľakol, že splašene vybehol zo stodoly a utekal, utekal ako mu nohy stačili! „Iá, iá, iá!“ kričal a kričal. Preskočil vysoký drevený plot ranča a utekáááál až do lesa. Tam sa schoval do jaskyne, kde počkal kým prejde búrka. Bál sa, ani nevedel prečo, no v jaskyni sa cítil bezpečnejšie než na farme. Ani sa nenazdal, zaspal a už bolo ráno. Sivík najskôr nechápal kde to je, no potom si spomenul na to, ako včera večer splašene utiekol z farmy pred hrozivou búrkou a bleskami. Rozmýšľal, či sa vráti naspäť domov… ale veď tam ani priateľov nemá, načo by sa vracal.. rád ho má len starý farmár.
Ako tak uvažoval a prechádzal sa lesom, všimol si v diaľke na ceste zdatného čierneho koňa, ktorý ťahal veľký zlatom ozdobený koč. Ten bol ale majestátny! Oslík Sivík toho veľkého koňa z diaľky spoza stromu obdivoval.
Keď tu zrazu, sa veľký koník potkol o veľký kameň ležiaci na lesnej ceste a tak nešťastne spadol, že si zlomil nohu! Koník spadol a od bolesti zaerdžal. Sivík uvažoval čo ďalej. Nemôže predsa koníka nechať sa trápiť. Musí mu pomôcť…ale on sa bojí..čo keď to len pokazí.. A ako príbeh skončil? Prekonal Sivík svoj strach? To sa milé detičky, dozvieme v ďalšej časti.
