Milé deti, určite si spomínate na príbeh o bojazlivom oslíkovi Sivíkovi, ktorý sa všetkého bál. Žil na veľkej farme, kde si ho však všetci doberali, pretože bol veľmi maličký! Hlavne jeden veľký oslík. Jedného večera prišla veľká búrka a nebo sa zatiahlo čiernou plachtou. Blesky šľahali okolo farmy jedna radosť a malý oslík Sivík sa triasol vo svojej stodole od strachu ako osika.
Keď veľký blesk udrel blízko farmy, Sivík sa tak veľmi zľakol, že splašene utiekol do najbližšieho lesa. Utekal a utekal ako mu nôžky stačili! Schoval sa do jaskyne, kde do rána prečkal búrku. Na ďalšie ráno premýšľal či sa vráti na ranč alebo nie.. Predsa tam nemá kamarátov a čaká, že ho vonku stretnú nové, nevídané dobrodružstva. Ako tak rozmýšľal a putoval lesom, zbadal v diaľke krásneho zdatného koníka, ktorý ťahal veľký koč. Ako ho tak ťahal, nešťastne sa šmykol a zlomil si nohu! Oslík Sivík vybehol spoza stromu a rozhodol sa, že prekoná svoj strach a koníkovi pomôže. Prvýkrat prekonal svoj strach.
Koník zaerdžal od bolesti a oslík Sivík k nemu priutekal snažiac sa mu pomôcť postaviť sa. Koník bol však slabý, jeho noha ho veľmi bolela.
„Ó nie.. ako teraz kráľa dostanem naspäť do jeho kráľovstva?“ povedal smutne koník Blesk malému oslíkovi Sivíkovi. Nakoniec sa ako tak s pomocou Sivíka postavil, ale len kríval. Takto predsa koč neutiahne…sám určite nie.
„Mám nápad! Pomôžeš mi!“ povedal koník. Kráľ zatiaľ vyšiel z koča a všimol si ako sa jeho zranený kôň rozpráva s oslíkom.
Výborne! Nová posila!“ povedal kráľ a pohladil malého oslíka.
Kráľ v ňom nevidel malého bojazlivého oslíka, ale oslíka, ktorý nabral odvahu a pomohol jeho koníkovi. Kráľ videl, že koník by cestu späť na zámok sám nezvládol, a preto k Bleskovi zapriahol i oslíka a tí spolu dopravili kráľa domov. Oslík Sivík sa tešil, že je konečne užitočný a nikto ho neodsudzuje za to, že je príliš maličký.
Keď prišli do kráľovstva, sám kráľ sa postaral o to, aby sa koník Blesk vyliečil a nie len to! Oslíkovi Sivíkovi dal stajňu rovno vedľa jeho nového priateľa Bleska. Pretože práve on, malý Sivík pomohol kráľovi sa dostať späť domov. Cesta síce trvala dlhšie, pretože Blesk kríval, no Sivík sa snažil ako vedel a koč spolu s ním utiahol. Síce nebol zdatný koník, no konečne cítil, že niekam patrí. Síce sa stále ešte trošku bál, no koník ho vždy podporoval, že nie je hanba sa báť … a predsa, nemá sa báť čoho.
Od toho dňa sa z koníka Bleska a oslíka Sivíka, stali nerozluční priatelia, ktorí sprevádzali kráľa na jeho cestách a strach už oslíka neprevádzal jeho životom. Našiel nový domov, kde ho prijali všetci takého aký je.
